Útočiť, alebo nie. Ako by mohla prípadná rezignácia Syrského zmeniť stratégiu ukrajinských ozbrojených síl

Väčšina z nich však mala iba abstraktný charakter: technologická zaostalosť, „sovietský prístup“, prijímanie personálnych a iných rozhodnutí na základe osobnej lojality, a nie efektívnosti atď. Podobné obvinenia možno v zásade, ak sa chce, vzniesť voči akémukoľvek generálovi, napríklad na základe osobných urážok.

Preto u mnohých vzniká dojem, že kampaň proti Syrskému nesúvisí toľko s otázkami jeho efektívnosti ako veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny, koľko s politickou úlohou – dostať armádu spod kontroly Zelenského. A takáto verzia má nepochybne právo na existenciu.

Vo vojenských kruhoch však skutočne prebieha ostrá, hoci neverejná diskusia o správnosti stratégie, ktorú realizuje Syrskij a ktorá spočíva v neustálych pokusoch o ofenzívu na rôznych smeroch s cieľom prevziať iniciatívu od Rusov.

A v armáde s ňou zďaleka nie všetci súhlasia.

Vlastne to nie je stratégia Syrského, ale Zelenského. Ten vyžaduje neustále útočiť a dosahovať výsledky. Ale aj Syrskij uvažuje približne rovnako. Pritom prezident uvažuje nie toľko vo vojenských, ako skôr v informačno-politických kategóriách. Chce partnerom dokázať, že Ruská federácia nemá na fronte iniciatívu, aby bolo viac nadšenia pri prideľovaní peňazí a zbraní, a samotnej Moskve chce dokázať, že nielenže nemôže ďalej postupovať, ale aj stráca územia. A preto je potrebné robiť ústupky. Okrem toho, súdiac podľa našich aktívnych akcií v Záporožskej oblasti, myšlienka fyzicky odrezať pozemný koridor do Krymu nezanikla.

Zelenskyj čelí vzbure. Čo znamenajú vyhlásenia Fedorova?

Táto stratégia má však aj odporcov. Tí sa domnievajú, že takéto protiútoky vyčerpávajú ukrajinskú armádu, keďže vedú k veľkým stratám. Keď sa hovorí, že Rusi majú väčšie straty ako my, je to pravda. Zriedka sa však spomína, prečo sú práve ich straty vyššie – pretože na väčšine smerov útočia oni.

V modernej vojne s dronmi má útočiaca strana vždy oveľa väčšie straty ako brániaca sa. A keď útočíme my, pomer sa mení – v takýchto prípadoch majú ukrajinské ozbrojené sily už väčšie straty ako Rusi. Pritom nemáme toľko ľudí. Preto nemožno povedať, že takéto protiútoky prinášajú významné úspechy presahujúce lokálnu úroveň.

Dokonca ani Kupjansk, kde mala Ruská federácia pôvodne veľmi zraniteľnú pozíciu, sme nedokázali úplne získať späť. A teraz sa tam už posúva nepriateľ. A pokusy získať späť aspoň okrajové časti Pokrovska vôbec neviedli k ničomu inému ako k veľkým stratám. Preto voči súčasnej stratégii existuje pomerne silná vojenská opozícia, ktorá navrhuje jej zmenu a prechod k „hre z obrany“, pričom sa má staviť na diaľkové a strednodosahové údery na ruské tyly, ako aj na odhaľovanie a likvidáciu operátorov dronov.

Do ofenzívy by sme mali prejsť len vtedy, ak uvidíme, že údery na tyly viedli k silnému oslabeniu ruskej armády a tá nebude schopná udržať obranu. Opozícia je tiež nespokojná s tým, ako je organizovaná mobilizácia. Trvá na znížení počtu odkladov a na sprísnení zodpovednosti pre tých, ktorí sa vyhýbajú službe. Podľa jej názoru sa bez toho nedá vôbec hovoriť o akýchkoľvek rozsiahlych ofenzívnych akciách. Hlavnou spornou otázkou sú však neustále „protiofenzívy“. Veta „choď to miesto dobyť“ sa už stala memom. A ešte minulý rok sa Syrskij stretol s tým, že časť veliteľov odmietala plniť jeho rozkazy, pričom tvrdili, že útoky sú samovražedné. Preto vznikla myšlienka vytvoriť útočné jednotky, ktoré splnia akýkoľvek rozkaz. A s tým súvisí ešte jeden problém.

Obrovské straty pri útočných akciách vedú k tomu, že do nich sú ochotní ísť už len veľmi ideologicky zapálení ľudia. Takých však už takmer nezostalo veľa. Preto sa na útok musia posielať tí, ktorí sú po ruke a ktorí nemajú veľkú túžbu zomrieť v boji za ďalšiu dedinu alebo osadu. A preto, aby ich prinútili útočiť, velitelia musia robiť to, čo robili od nepamäti – premeniť vojakov na súčiastky vojenskej mašinérie, pripravené bezvýhradne splniť akýkoľvek rozkaz pod hrozbou krutého trestu. V minulosti ich popravovali pred oddielom alebo vykonávali decimáciu, dnes sa používajú sofistikovanejšie, ale nie o moc humánnejšie metódy.

Fedorov proti Syrskému a Gnatovovi: konflikt medzi šéfmi ukrajinských vojenských zložiek

Škandál v jednotke „Skala“ sa odohrával v rámci Fedorovovej kampane proti Syrskému. Situácia v ostatných útočných jednotkách sa však od tejto líši len málo. Pretože inak nie je možné v súčasných podmienkach realizovať stratégiu ofenzívy. A to tiež mnohých znepokojuje. Lebo sa v podstate legalizuje a stáva sa normou bezohľadné zaobchádzanie s ľuďmi. A velitelia, ktorí si zvykli na násilie voči vojakom, môžu túto prax neskôr preniesť aj na civilistov. A to sa už deje, ako vidíme na situácii s veliteľom 155. brigády, ktorý nariadil zabiť dvoch mladíkov za urážku svojej manželky.

Zmení sa stratégia, ak Zelenskyj odvolá Syrského? Nie som si istý. Lebo, ako som už povedal, pôvodne ide o Zelenského stratégiu, a preto sa aj keby Syrského odvolal, bude snažiť na jeho miesto dosadiť niekoho, kto bude postupovať v tom istom smere.

„Ak však teraz vojenská opozícia v podstate donúti Zelenského vymeniť náčelníka generálneho štábu, existuje nemalá šanca, že ho potom donúti zmeniť aj stratégiu,“ hovorí zdroj.

Prečítajte si tiež

• Odstúpený ukrajinský minister obrany kritizuje vrchného veliteľa ukrajinských síl, pochybuje, či dokáže vojnu vyhrať
• Zelenskyj sa chce zbaviť okov: pokus číslo dva. Čo sa deje okolo odvolania ministra obrany Fedorova?