Môj profil 
Predplatné
Tvrdenie, že na Kryme a Donbase bola použitá hybridná vojna je nezmysel, ktorý ukazuje buď hlúposť, alebo účelové klamstva a zaujatosť tých, ktorí niečo také tvrdia. Naopak ukážkou americkej hybridnej vojny je všetko, čo sa odohralo počnúc Majdanom na Ukrajine, až dodnes. Američania však spackali, čo sa dalo. Odraz vidíme aj v českých médiách, ktoré sa účelovo zmenili z informačných na jednostranné ideologicko-propagandistické (pro)americké a provojnové pracoviská a v činnosti rôznych “nezávislých” (pro)amerických neziskoviek na našom území.
Ukrajinu nebolo treba rozleptávať nejakou hybridnou vojnou. Bola rozkradnutá tamojšími oligarchami a skorumpovanými politikmi až do ekonomického rozvratu. Občianska vojna, zfašizovaný nacionalizmus a americké geopolitické ťaženie proti Rusku iba zámerne odvádzajú pozornosť Ukrajincov a mnohých Európanov od katastrofálnej ekonomickej situácie.
Pravicové politické strany, generál Pavel, niektorí komentátori a časť verejnosti tvrdia, že podobnú taktiku Rusko ,,skúsi” aj na tie krajiny EÚ, kde sú ľudia nespokojní s miestnym estáblišmentom, s výsledkami európskej integrácie, s ekonomikou či sú všeobecne frustrovaní … čiže aj u nás. A podporou extrémnych, protieurópskych, protizápadných či proruských síl budú usilovať o zmenu geopolitického myslenia obyvateľstva. Pripadá Vám to pravdepodobné? A ako si predstaviť obranu pred touto prípadnou taktikou? Objavujú sa hlasy po obmedzení slobody slova pred propagandou Ruska. Ako zároveň nezmrzačiť politickú diskusiu a udržať ju demokraticky otvorenú? Čo povedať k hlasom, že o členstve v NATO a o príslušnosti k Západu sa nediskutuje a diskutovať nemá? Jednoducho povedané: Kde je hranica medzi obranou pred ,,hybridnou vojnou” a normálnou politickou diskusiou?
Otázkou je, či máme nejaké pravicové strany? Ja si pod pojmom pravica predstavujem záujmovú skupinu, ktorá je síce bohatá, ale zároveň vlastenecká a neničí vlastný štát nenažranosťou, korupciou, podliezaním cudzím záujmom a multikultúrnou likvidáciou vlastného obyvateľstva. Z tohto hľadiska sa tiež musíme spýtať, či máme ľavicové strany? Výsledný efekt je totiž v zásade rovnaký, len plky v médiách sa trochu líšia.
Rusko nemusí skúšať nejakú hybridnú vojnu. Tú si vedie česká politická reprezentácia sama proti väčšine vlastných občanov. Úbohú impotenciu (pro) amerických politikov a ich mediálnych sluhov pri ovplyvňovaní obyvateľstva netreba zvaľovať na akúsi skvelú ruskú propagandu. Ako uviedli britskí analytici, Česi sú unavení chudobou (a neustálou propagandou strachu). Za 25 rokov ekonomických “úspechov” máme pri takmer zhodných cenách tretinové až štvrtinové platy a ešte nižšie dôchodky v porovnaní s Nemeckom. Prácu hľadá takmer milión ľudí, nie tých 600 000 až 700 000 oficiálne registrovaných. Na vedúcich miestach štátnej správy sa fláka kvantum politicky dosadených, arogantných a neschopných hlupákov. Tomu zodpovedajú výkony štátnej správy, vrátane jej mediálnej propagandy. Zákonodarcov (poslanci a senátori) máme na počet obyvateľov mnohonásobne viac ako v iných európskych krajinách, o USA ani nehovoriac.
Občania by mali pracovať najlepšie zadarmo, platiť dane všetkého druhu, europovalačov v Bruseli, predraženú elektrinu a vodu, zlodejské ekologické solárne programy, nefunkčné diaľnice a tunely, privatizované zdravotníctvo a školstvo, živiť rôznych imigrantov a sociálnych parazitov a ešte si našetriť na dôchodok. Za peniaze, ktoré občania dávajú štátu, dostávajú naspäť čoraz menej. A situácia sa dlhodobo nemení, skôr zhoršuje. A za to by sme mali bojovať v nejakej americkej vojne proti Rusku?
Po dvadsiatich piatich rokoch americkej slobody, demokracie a ľudských práv už značná časť národa nevidí perspektívu v čechistánskéj kolónii. Ľudia sú naštvaní a prestávajú veriť ako politikom, tak médiám. Preto bude potrebné nasadiť cenzúru ako za nacistov alebo boľševikov. Tí, ktorí sa budú ozývať, sa vyhlásia za pomýlených nebezpečných bláznov a kverulantov a pomažú po rozsudku demokratického súdu za mreže, alebo do privátnej pracovnej väznice.
Jedným z osvedčených riešení problému je samozrejme vojna, rovnako ako na Ukrajine. Nespokojencov navliecť do uniforiem a nechať pozabíjať. A ostatní nech si užijú zimy a hladu. Potom budú ešte radi makať v nejakej americkej fabrike či plantáži za jedlo, montérky a posteľ. Z tých, ktorí uvedený stav zavinili, nepôjde bojovať nikto. Že sa pri tom vyparia úspory v bankách je logické. Predstava, že ekonomická situácia v EÚ a predovšetkým vo východných kolóniách sa zlepší je úplne mimo realitu. Kedy budeme bez dlhov? Kedy budeme mať menej ako 100 000 nezamestnaných? Kedy budeme mať platy za rovnakú prácu a dôchodky aspoň na 70% nemeckých? Kedy nastane v krajine poriadok a spravodlivosť? Takže by to chcelo menej hlúpych výhovoriek na Rusko a jeho nebezpečnú propagandu či hybridnú vojnu a viac chuti k riešeniu domácich problémov.
Okrem politických diskusií sa rozbehla debata o našej vlastnej obranyschopnosti. Vy ste nám už povedali, že paradoxne aj vďaka tlaku USA sa naša obranyschopnosť znižovala a znižovala a teraz naša armáda nie je pripravená prakticky k ničomu. Teraz sa objavujú plány na znovuzavedenie odvodov, prípadne obnovenie brannej povinnosti. Čo k týmto plánom povedať? A čo ako odborník súdite o bojovej pripravenosti českých mužov, napríklad v porovnaní s koncom 80. rokov? Generál Šedivý varoval, že sa musíme pripravovať na vojnu, inak ,,skončíme ako Ukrajina”. Stotožňujete sa s tým? A mimochodom, keď obyvateľ západného štátu ,,fňuká”, že mu o 5-10% klesla životná úroveň, možno sa vôbec baviť o prínose takýchto civilistov pre vojnu? V zmysle znášania nepohodlia, výdrže …
Obranyschopnosť zodpovedá 25 rokom demokratického vývoja od závislého štátu ku kolónii, kedy rozpredaj armádneho majetku pomáhal plniť štátnu kasu. Späť sa toho veľa nevracalo. Keď sa niekde začali opravovať kasárne, bolo jasné, že čoskoro dôjde k ich predaju. Obranný priemysel, jeho odborníci a 70 000 pracovných miest boli z veľkej časti zlikvidované. Naozaj bojaschopných a použiteľných máme okolo 6 000 vojakov z viac ako 20 000. Ďalej je tu určité množstvo špičkových špecialistov, ale aj rôznych flákačov v uniformách. Pohotovosť nášho brigádneho zoskupenia je podľa generála Pavla 180 hodín, teda týždeň. Pred novembrom 1989 sa počítalo s niekoľkými hodinami u 217 000 vojakov. Ďalej je tu necelých 1 000 príslušníkov aktívnych záloh z plánovaných 1 500. Časť nákladov si platia zo svojho. Fantázie o domobrane s trojmesačným výcvikom sú mimo realitu. Taký domobranci by mali vyššiu bojovú hodnotu, než väčšina našich profesionálov, ale v podstate by sa jednalo o paralelný program s aktívnymi zálohami. Problém je v tom, že pre nich nie je nič. Podobný nezmysel je návrat k odvodom. Jedná sa iba o test, nakoľko je možné spoločnosť ohlúpnuť v prospech americkej vojny proti Rusku. Pre prípadných odvedencov a ich výcvik nie sú ani tepláky. O základnú brannú prípravu by sa mala postarať už základná škola. Kedysi sme mali Zväzarm, ktorý zadarmo pripravoval na vojenskú službu značnú časť mládeže. Kde je Zväzarm a jeho majetok? Pred rokom som istému námestníkovi na školstve poslal program brannej výchovy. Ani neodpovedal, ale stal sa poradcom prezidenta. A zrazu je tu doslova zväzácka kampaň,- rýchlo, rýchlo odvody, zálohy, domobrana.
Generál Šedivý mal plno možností ovplyvniť brannosť a úroveň armády, počínajúc dobou, kedy bol veliteľom motostreleckého útvaru v Týne nad Vltavou. Potom to dotiahol až na náčelníka Generálneho štábu, kde patril skôr k tým lepším. V rámci svojho podielu na “slávnej” Bielej knihe sa o brannosť moc nezaujímal s výnimkou aktívnych záloh. Nemožno mu uprieť podiel na ich vzniku, ale táto partia nadšencov funguje, veľakrát za svoje peniaze, na úrovni prežitia a na polovičných stavoch. Ešte horšie to bolo s jeho nástupcom, ktorému sa lámali ramená pod ťarchou generálskych hviezd. Na mizernej úrovni rezortu obrany majú zásadný podiel všetci. Pritom jeden radí ministrovi, druhý prezidentovi. Ak dopadneme ako na Ukrajine, nebude to z dôvodu útoku Ruska, ale marazmu 25 rokov ekonomických úspechov a islamizácie, ktoré môžu viesť aj k pražskému majdanu, prípadne k nárastu teroristických útokov. Generáli, ktorí by mali byť vzorom vlastenectva a myslieť na svoju krajinu a jej občanov sa stávajú trápnymi americkými poskokmi a vojnovými propagandistami. Nadšene volajú po vojne a strašia Ruskom, aby ľudia v strachu zabudli, že žijú v stále chudobnejšej kolónii a im zostali plné korytá. Bohužiaľ v amerických kolóniách sa často stretávame s generálmi, ktorí majú strategické myslenie a vlastenectvo na úrovní Dušana Jasánka, či kadeta Biegler, hlavne keď z toho niečo kvapne.
Naša armáda dodnes postráda jasnú koncepciu. Pritom situácia sa v posledných piatich rokoch stále zhoršuje. Vzhľadom na situáciu na ministerstve sa pravdepodobne aj pokusy súčasného ministra minú efektom. Podľa tamojších byrokratov a politrukov je už za sklenenou stenou. Má len niekoľkých schopných spolupracovníkov a niekoľko efektívne pôsobiacich odborných pracovísk, ostatní sa síce úctivo klaňajú, ale sú väčšinou v tichej opozícii. Biela kniha, ktorú vyrábali rôzni civilní diletanti, režisér a niekoľko vojakov pod vedením novinára nemá cenu ani papiera, na ktorom je vytlačená. Nekoncepčnosť je vidieť aj z hľadiska vyzbrojovania. V podstate sa zabudlo na radary a protilietadlové systémy a takisto na delostrelectvo. O protiraketovej obrane sa nám ani nezdá. Pomaly miznú poslední vycvičený záložníci z prednovembrového obdobia. Armáda by bola schopná brániť približne rozlohu jedného kraja po dobu jedného týždňa. Navyše postráda sofistikovanú muníciu, náhradné diely, opravárenské kapacity a možnosť náhrady strát vojakov a techniky. Z európskych štátov by nebol schopný efektívnej obrany pred vonkajším nepriateľom žiadny. Lenže to ani nepotrebujú, pretože ich nikto neohrozuje s výnimkou fantazírovania amerických poskokov v médiách a americkej túžby po vojne s Ruskom na európsky účet.
Možno zabúdame na to, že svet sedí na zásobách jadrových zbraní, ktoré ho môžu mnohonásobne vyhodiť do luftu. Bavíme sa o tom, že na Donbase sa bojuje technikou častokrát z 80. rokov, avšak jadrové hlavice tu sú, mieria na seba … Čo súčasná kríza na Ukrajine znamená z hľadiska strategického jadrového uvažovania?
Technikou osemdesiatych rokov minulého storočia sa nebojuje len na Donbase. Mnoho nového totiž v rámci výzbroje pozemných síl nevzniklo. Ani v družobnom cirkusovom konvoji toho veľa nebude. Tanky M1a kolesové obrnené transportéry LAV / Stryker pochádzajú tiež z osemdesiatych rokov. Rovnako tak bojové vozidlá M2 Bradley alebo samohybné húfnice M109. To isté platí o lietadle F-15, F-16, F-18. Niektoré sú ešte staršie. Nové F-22 a F-35 sú z dôvodu všemožných technických problémov opakovane mimo nasadenia alebo ich zavedenie do výzbroje viazne. Staršie typy výzbroje sú priebežne modernizované. Zlepšili sa predovšetkým senzory a informačné a komunikačné systémy, čo sa prejavuje predovšetkým vo výzbroji letectva a celom odbore riadených striel. K tomu patria aj navigačné satelitné systémy. Mimo amerického GPS existuje európsky, ktorý má jedno z hlavných centier v Prahe, ruský a čínsky. Je logické, že nikto nechce byť závislý len na americkom systéme.
Hlavný dôraz je v USA aj Rusku kladený na systémy veľkého dosahu, ako pozemné, tak letecké i námorné (ponorkove). Potom čo USA vypovedali zmluvu o protiraketovej obrane možno predpokladať ďalšie preteky z hľadiska útočných prostriedkov a protiraketovej obrany. Faktom je, že protiraketová obrana je nesmierne drahá a jej možnosti obmedzené. Stačí dostatok riadených striel a časť z nich preletí. To bude platiť ešte desiatky rokov. Faktom je, že Rusko, ktoré je výrazne slabšie v porovnaní s NATO, sa musí pri obrane spoliehať na odstrašujúci vplyv svojich jadrových zbraní, prípadne aj ich použitie. Konvenčnú vojnu by celkom iste prehralo. A to je vážne varovanie pre tých politikov, vojakov, mediálnych odborníkov a trolov v NATO a EÚ, ktorí by chceli vyvolať vojnu. Na nich, rovnako ako na propagátorov zmluvy TTIP by sme nemali zabúdať v najbližších voľbách
