Môj profil 
Predplatné
Stalo sa tak pri príležitosti 50. výročia vyhlásenia Nostra Aetate o vzťahoch medzi katolíckou cirkvou a nekresťanskými náboženstvami.
Kresťanstvo a judaizmus sú vzájomne prepojené a Boh nikdy nezrušil svoju zmluvu so židovským ľudom, píše sa v dokumente, o ktorom informovala agentúra Reuters. “Cirkev je preto povinná nazerať na evanjelizáciu židov, ktorí tiež veria v jedného Boha, odlišným spôsobom” ako na evanjelizáciu vyznávačov iných náboženstiev a svetonázorov.
Podľa vatikánskeho dokumentu by katolíci mali byť obzvlášť vnímaví k významu šoa (holokaustu) pre židov a mali by urobiť všetko, čo je v ich silách, aby spolu s “našimi židovskými priateľmi” odrážali antisemitské tendencie v spoločnosti. “Kresťan nemôže byť antisemitom, najmä vzhľadom na židovské korene kresťanstva,” píše sa v texte.
Dnes zverejnený dokument časovo koliduje s 50. výročím prevratného a z historického hľadiska prelomového vyhlásenia, ktorým Vatikán zavrhol dovtedy platný koncept kolektívnej viny židovského národa za Ježišovu smrť a začal teologický dialóg, ktorý však tradicionalisti odmietli. Tvrdili, že by sa mala uskutočniť akási “židovská misia” na konverziu židov, pretože neprijali Ježiša ako Mesiáša. Boli preto pohoršení zvratom v oficiálnom postoji Vatikánu, uviedol pre agentúru Reuters nemenovaný vatikánsky zdroj.
Postoj, zmenený Vatikánom po Druhom vatikánskom koncile, “konkrétne znamená, že katolícka cirkev nevedie ani nepodporuje žiadnu konkrétnu misijnú prácu zameranú na židov,” pripomína sa v dokumente s tým, že “inštitucionálna židovská misia bola (pred 50 rokmi) principiálne odmietnutá”.
Nemenovaný odborník na katolícko-židovský dialóg uviedol, že dokument Nostra Aetate bol prvým v dejinách Vatikánu, ktorý tak jednoznačne odmietol aktívne obracanie židov na katolícku vieru. Až do roku 1960 totiž katolíci počas slávenia Veľkého piatku, ktorý je spomienkou na Ježišovu smrť, v liturgii používali termín “zradní židia” a modlili sa za ich obrátenie.
Od Druhého vatikánskeho koncilu sa príslušná pasáž zmenila aj v misáloch – textoch používaných počas slávenie omší: katolíci sa tak modlia za “synov židovského národa, lebo oni boli prví, ku ktorým Pán prehovoril: nech vzrastajú v láske k Bohu a vo vernosti k jeho zákonu.”
Misál používaný počas omší slúžených podľa mimoriadneho tzv. tridentského rítu, ku ktorému sa hlásia ultratradicionalisti, odmietajúci reformy prijaté na Druhom vatikánskom koncile, obsahuje modlitbu “aj za židov (…), aby spoznali v Ježišovi Kristovi spasiteľa všetkých ľudí. (…)”. Je v ňom aj výzva: “Bože, ty chceš, aby boli všetci ľudia spasení a prišli k poznaniu pravdy, daj, prosíme, aby vošiel plný počet národov do tvojej Cirkvi, a tak bol spasený celý Izrael”.
Kardinál Kurt Koch, ktorý predsedá Pápežskej rade pre jednotu kresťanov, dnes vo Vatikáne priznal, že “tridentská” modlitba nie je židmi prijímaná kladne. Je preto možné namiesto nej používať modlitbu riadneho rímskeho obradu, ktorá nevyvoláva nedorozumenia, odporučil Koch.
Dnes zverejnený dokument nabáda katolíkov, aby podávali svedectvo o svojej viere v Ježiša aj židom, ale mali by to robiť “skromným a citlivým spôsobom, pripúšťajúc, že židia sú nositeľmi Božieho slova…”
Dokument, ktorého názov súvisí s epištolou “Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie” z Listu sv. Pavla Rimanom, nie učením cirkvi, ale skôr reflexiou s cieľom objasniť teologické problémy a otázky, ktoré sa objavili po Druhom vatikánskom koncile. Jeho cieľom je obohatiť a zintenzívniť teologickú dimenziu židovsko-katolíckeho dialógu. Zdôrazňuje sa v ňom aj výnimočný význam koncilového dokumentu Nostra Aetate, ktorý priznal židovské korene kresťanstva, informoval Vatikánsky rozhlas.
