Supersvalnatá ošípaná sa tlačí na náš stôl

Svet 7. júla 2015 (HSP/Foto:bigbrother,twcenter)

Jediný gén, ktorý ovplyvní tvorbu svalov

Na obľube a význame dnes získava využitie novej generácie metód zmeny DNA. Na stôl by sa nám malo dostať prasiatko, ktoré bude mať takmer dvojnásobné množstvo mäsa a to úpravou jediného génu ovplyvňujúceho tvorbu svalov. Autori tejto myšlienky dúfajú, že bude prvým modifikovaným zvieraťom schváleným pre ľudskú konzumáciu.

Supersvalnatá ošípaná

Pri vzniku zvieraťa, ktoré má dvakrát viac svalovej hmoty, stáli vedci z Číny a Južnej Kórey. Sú to krajiny, kde je prístup ku generickým technológiám iný ako u nás. Títo vedci genetickou úpravou vytvorili prasiatko, ktoré má na tele približne dvakrát viac svalovej hmoty ako bežná ošípaná. Dobrou správou je – hlavne pre ľudí, ktorí nemajú radi tučné bravčové mäso -, že mäso má podstatne menej tuku.

Ošípané sú tzv. dvojito osvalené. Zapríčiňuje to jeden jediný gén – a to MSTN. Podľa tohoto génu sa vytvára bielkovina myostatín, ktorá reguluje aj tvorbu svalov. Môžeme ho považovať za brzdu proti prehnanému svalovému rastu. No u ošípaných sa vyskytuje upravený – a to tak, že bielkovina v tejto úlohe nie je účinná.

Podľa všetkého máme v bunkách od každého génu po dve kópie. Jedna “dobrá” môže do značnej miery zaskočiť aj za tú “zlú”. Tieto zvieratá majú obe kópie “zlé” – a v tom spočíva podstata toho, že im svaly dorastajú do celkom absurdných rozmerov.

Biologický unikát nájdeme aj i iných zvierat

Mutácia génu MSTN sa objavuje aj u iných zvierat – pri plemene psa whippet alebo u hovädzieho dobytka. Je to všetko dôsledkom dlhoročného kríženia jedincov s vysoko vyvinutou svalovinou. Whipety, ktoré sú tatko osvalené, majú výhodu pri bežeckých pretekoch a hovädzí dobytok zase dáva viac mäsa.

Mutované zvieratá sú menej zdravé

Prasiatka sú väčšie, ako väčšinou bývajú. Problémy sa vyskytujú pri pôrode. Štatistiky už dokazujú problémy: len 13 z 32 zvierat sa dožilo veku ôsmich mesiacov. Vedci sa z tohto dôvodu rozhodli vyskúšať aj iné metódy s rovnakým účinkom. Prvú metódu, ktorú použili je známa ako talen, no ďalej chcú pracovať s novšou metódou a to CRISPR / Cas9.

Plány vedcov do budúcnosti sú, že by poľnohospodárom predávali spermie týchto zvierat, aby oplodnili bežné chovné samice. Predpokladá sa, že síce by zviera bolo menej svalnaté, no bez zdravotných problémov.

Vedci dúfajú, že ich prasiatko bude schválené ku konzumácii

Rovnaký výsledok sa očakáva krížením ošípaných. Zrejme by to však trvalo desiatky rokov a bolo by to nákladné. Pri tomto výskume bola použitá metóda “editácie génov” – t.z., že do DNA zvieraťa nevniesli nič nové. Bola len mierne upravená. U ošípaných krátili jeden z niekoľkých desiatok tisíc génov, ktoré zviera má. Staršie metódy genetickej manipulácie majú u verejnosti zlý ohlas. Tieto metódy sú v súčasnosti široko skúmané a využívané. Vedci pri dvojnásobne osvalenej ošípanej dúfajú, že ich výtvor úrady budú posudzovať menej prísne ako bežné geneticky modifikované organizmy (GMO). Veria, že ich prasiatko bude schválené ku konzumácii.

Do praxe sa však všetky tieto teórie zatiaľ našťastie nedostali. Dozvedáme sa o nich len vďaka časopisu Nature. Autori nápadu supersvalnatej ošípanej ešte nevydali ani odborný článok.

Konzumácia GMO plodín sa podľa výskumov, aj keď sa o tom veľmi nehovorí, veľmi negatívne prejavuje na pokusných zvieratách. Trpia rôznymi, najmä nádorovými ochoreniami a strácajú plodnosť. Pokusné potkany, ktoré boli kŕmené GMO stravou po niekoľkých generáciách úplne stratili schopnosť sa rozmnožovať.

Zavedenie takýchto potravín, v tomto prípade mäsa z ošípaných, do potravinového reťazca je preto veľmi nebezpečné. Ľudia v Európe, kde sú pravidlá pestovania a konzumácie GMO potravín jedny z prísnejších, odmietajú takéto potraviny. Veľkým nebezpečenstvom je obchodná dohoda s USA TTIP, ktorá sa pripravuje a o ktorej viac píšeme napríklad TU. Táto dohoda by totiž umožnila ľahký prienik geneticky modifikovaným potravinám na stôl Európanov.

Vo výskume boli použité i ľudské embryá

Metódam genetickej editácii sa dnes venuje veľká pozornosť práve pre jej relatívnu jednoduchosť a presnosť. Čínske laboratóriá tento rok použili na úpravu DNA ľudské embryá. Išlo by o odstraňovanie niektorých vrodených genetických chýb u človeka. Pri výskume použili zle sa vyvíjajúce zárodky so závažnými genetickými vadami. Predpokladá sa, že tie vznikajú pravidelnej pri umelom oplodnení.

Významný krok vpred

Zmeny neprebehli u všetkých embryí správne, a preto výsledky experimentu sa považujú za rozporuplné. Pokus však prebehol práve preto, aby sa zistilo, aké budú výsledky. Pokrok i v tejto oblasti napreduje pomerne rýchlo.

Práve pre relatívnu jednoduchosť (a tiež presnosť) metód genetickej editácie sa im dnes venuje veľká pozornosť. Tento rok boli napríklad práve v jednej čínskej laboratóriu prvýkrát použité na úpravu DNA ľudských embryí. Šlo síce len o zle sa vyvíjajúci zárodky so závažnými genetickými vadami, ktoré vznikajú pravidelne pri umelom oplodnení, ale aj tak to je významný krok. Časť vedcov si myslí, že v dohľadnej dobe by mohli dozrieť tak, aby sa dali používať napríklad na odstraňovanie niektorých vrodených genetických chýb u človeka. Je to všetko len v teoretickej rovine. Výskumy a overovanie by zabrali aj viac ako desať rokov.

Situácia s editáciou génov inde je iná. Mohla by výrazne ovplyvniť poľnohospodárstvo, farmáciu i nepriamo medicínu, riziká však dnes nie sú vôbec jasné.

Rozporuplná genetická modifikácia

Aplikácia genetickej modifikácie môže byť priamočiara, no i komplikovaná. V niektorých častiach sveta majú proti týmto technikám značný odpor. Prieskumy však dokazujú, že im však málokto rozumie. Celá problematika je zložitá, a preto sa predpokladá, že editácia a modifikácia splynú v očiach laikov.

V prípade, že by sa tak stalo, mohli by sme očakávať, že využitie technológii bude obmedzené geograficky. Vo východnej Ázii a USA sa predpokladá, že prasačí svalovci by mali šancu uspieť viac, než v Európskej únii.