Môj profil 
Predplatné
Vymenovanie Pavla Pavlisa za predsedu úradu pre normalizáciu je druhá hrubá chyba Ficovho kabinetu. „Človek, ktorý pri správe verejného majetku sklamal a bol odvolaný z postu ministra hospodárstva, dostal opäť vysokú štátnu funkciu. Občania Slovenska sa tak stali svedkami ďalšieho z príkladov arogancie moci a absencie súdnosti, keď sú oprávnene zhnusení z pomerov v štáte,“ vysvetľuje Sulík.
Z hľadiska širších ekonomických súvislostí je však najhoršia voľba predsedu Protimonopolného úradu. Podľa medializovaných informácií sa rozpadá kľúčový odbor, ktorý mal na starosti boj proti kartelom a dosahoval v ňom dobré výsledky. Stalo sa tak na základe tlaku vedenia úradu. Richard Sulík tlmočí stanovisko SaS k tomuto rozhodnutiu: „Domnievame sa, že je to daň za opätovné zvolenie Tibora Menyharta do funkcie. Nezávislosť úradu zostáva len na papieri a ochrana hospodárskej súťaže, ktorá má podstatný vplyv na životnú úroveň občanov, bude pod kontrolou politickej moci.
Obdobne ako napríklad finančná správa pod vedením Františka Imreczeho, ktorá trestuhodne zlyhala v kauze Bašternák.“
Strany Smer-SD, SNS a Most-Híd pokračujú podľa SaS v tých najhorších ponovembrových tradíciách. Správajú sa ako tri klany, ktoré si delia svoje teritórium. Nie je prekvapujúce, že sa práve na personálnej politike dokážu bezbolestne dohodnúť. Pochybnosti ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, s ktorými sa zverila novinárom, sú len nevyhnutným maskovaním neblahého kompromisu voči morálke a slušnosti.
