Môj profil 
Predplatné
Moskva 27. apríla 2015 (TASR/HSP-Sergei Ilnitsky)
Západ je podľa ruského prezidenta Putina k jeho krajine priateľský len vtedy, keď je Rusko na kolenách
Ruská televízia odvysielala v nedeľu večer dokumentárny projekt venovaný 15. výročiu začiatku pôsobenia Vladimira Putina v najvyššej politike. Projekt, nazvaný Prezident, pozostával z veľkého interview, ktoré Putin poskytol novinárovi Vladimirovi Soloviovovi, a z výpovedí ľudí spolupracujúcich s Putinom v rôznych obdobiach.
Putin v rozhovore obhajoval anexiu Krymu, aj keď spôsobila najzávažnejšiu krízu vo vzťahoch Ruska so Západom od skončenia studenej vojny a viedla k uvaleniu sankcií na Rusko. Zdôvodnil, že dôvodom anexie nebola strategická poloha Krymského polostrova, ale skôr túžba obnoviť historickú spravodlivosť. Putin vyhlásil, že podľa jeho názoru Rusko pred rokom postupovalo správne. Dodal, že nič neľutuje, konštatovala agentúra AP.
Ruský prezident v rozhovore podľa AP odhalil aj hĺbku svojho sklamania z počínania Západu. Západ je podľa neho k jeho krajine priateľský len vtedy, keď je Rusko na kolenách. „Takzvané vládnuce triedy, politické a ekonomické elity nás majú rady jedine vtedy, keď sme úbohí, chudobní a naťahujeme ruku,“ vyhlásil. Keď Rusko začne politicky a hospodársky rásť, nasleduje podľa Putina trest.
Sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko po pripojení Krymu k subjektom federácie, nie sú podľa Putina ničím novým. Podľa neho ide o snahu zastaviť posilňovanie pozícií Ruska ako globálnej veľmoci, k čomu dochádzalo aj v minulosti. Politika zastrašovania Ruska je známa už od cárskych čias, uviedol Putin.
Za najťažšie okamihy svojho pôsobenia vo vedení štátu označil teroristické útoky v divadelnom centre na Dubrovke v Moskve a v juhoruskom Beslane. Oba tieto útoky sú pripisované čečenským separatistom. Putin v súvislosti s tým uviedol, že ruské tajné služby začiatkom 21. storočia získali záznamy rozhovorov medzi separatistami zo severokaukazských republík na juhu Ruska s americkými agentmi pôsobiacimi v Azerbajdžane, z ktorých vyplýva, že USA pomáhali protiruským rebelom.
Putin v televíznom rozhovore podľa agentúry AP tvrdil, že o tejto záležitosti hovoril s vtedajším prezidentom USA Georgeom W. Bushom – ten vraj sľúbil, že ich „nakope do zadku“ – kauza sa však skončila listom amerických partnerov pre ruskú FSB, v ktorej si Američania vyhradili právo podporovať opozičné sily v Rusku vrátane islamistických separatistov na Kaukaze.
Putin v rozhovore vyjadril obavy, že Západ sa Rusku snaží škodiť. Uviedol, že niektorí šéfovia štátov a vlád sa mu v čase druhej čečenskej vojny zdôverili, že by nemali nič proti tomu, keby Rusko prestalo existovať vo svojej súčasnej podobe.
„Jedinou otázkou bolo, kedy sa to stane a aké budú dôsledky,“ dodal Putin, podľa ktorého Rusko kvôli terorizmu na severnom Kaukaze v roku 1999 stálo na hranici rozpadu a „boj s ním si vyžadoval rozhodné kroky“. Vysvetlil, že podľa informácií tajných služieb sa „medzinárodní teroristi domnievali, že v tom čase sa vytvorila historická príležitosť na odtrhnutie Kaukazu od Ruska“.
Ruský prezident uviedol, že Rusko varovalo Západ pred kontaktmi s teroristami, „ale nepočúvali“. „V žiadnom prípade, nikdy sa ani nesnažiť využívať teroristov na riešenie krátkodobých politických či dokonca geopolitických problémov,“ vyhlásil Putin. Vysvetlil, že ak teroristi dostanú „podporu na jednom mieste, zdvihnú hlavy na druhom a zasadia ranu tým, kto ich včera podporoval“.
Vladimir Putin sa v rozhovore nevyjadril, či sa v roku 2018 bude uchádzať o znovuzvolenie do funkcie. Zdôrazňoval, že ešte stále je v živom kontakte s radovými občanmi, a vyhlásil, že si vie veľmi dobre predstaviť svoj život aj mimo Kremľa. Súčasne sa však posťažoval aj na nevýhodu svojho úradu, lebo „človek si nemôže len tak zájsť do kina, divadla, či na nákup“.
Vladimir Putin bol za prezidenta Ruskej federácie zvolený 26. marca 2000, pričom predchádzajúce tri mesiace bol úradujúcim prezidentom po tom, ako Boris Jeľcin abdikoval. Prezidentský sľub Putin zložil 7. mája 2000.
V rozhovore spomínal aj na udalosti z roku 1999, keď sa stal predsedom vlády. Súhlasil s názorom novinára, že Rusku vtedy vládla skupina oligarchov, ktorí sa aj naňho pokúšali vyvíjať nátlak, keď Jeľcin oznámil, že Putin bude kandidovať v prezidentských voľbách. Na otázku novinára, ako sa mu oligarchov podarilo „skrotiť“, Putin odpovedal: „Všelijako. Rôznymi spôsobmi“.
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky inštitútu Levada, ktorý sa uskutočnil v apríli, Putinovu politiku schvaľuje 86 percent opýtaných.
Dokumentárny projekt Prezident si v nedeľu večer pozrelo 39,1 percenta moskovských divákov televízneho kanálu Rossija-1, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na Gallupov inštitút. Zatiaľ nie je známe, aký názor na dokument má samotný Putin, uviedol dnes jeho hovorca Dmitrij Peskov, ktorý sa ho na jeho dojmy ešte vraj nestihol spýtať.
mž
