Môj profil 
Predplatné
Biskup Longhi zverejnil toto proroctvo počas konferencie konanej 22. októbra v deň, kedy Cirkev slávi pamiatku dnes už svätého pápeža Jána Pavla II.
“Pozrel som sa na neho, myslel som, že niečo potrebuje. Vedel, že sa na neho dívam, ruky sa mu triasli, bol to začiatok Parkinsonovej choroby. Povedal mi: „Drahý Mauro, to je staroba.“ Okamžite som mu odpovedal: „Ale nie Vaša Svätosť, vy ste mladý.“ Vtedy Wojtyla zmenil tón i hlas a povedal: „Pripomeň tým, ktorých stretneš v Cirkvi 3. tisícročia: „Vidím Cirkev tretieho tisícročia postihnutú smrteľnou ranou, ktorá v porovnaní s týmto storočím (komunizmus a nacizmus) bude hlbšia a bolestnejšia: volá sa „islamizmus“. Vpadnú do Európy. Videl som davy vynárať sa z východu na západ, od Maroka do Líbye, z rôznych východných krajín až po Egypt. Bude to invázia do Európy a ona (Európa) bude podobná sklepu s množstvom pamiatok, starých rodinných spomienok a pavučín. Vy, Cirkev tretieho tisícročia, vy ste mali zastaviť túto inváziu. Ale nie zbraňami, pretože zbrane nebudú dostačujúce, ale pomocou vašej viery, prežívanej v jej celistvosti.“”
Video z konferencie v ktorom biskup Longhi hovorí o proroctve Jána Pavla II (od začiatku 48.59 min).
V dobe pred 24 rokmi, keď táto vízia vznikla, bol sociálny kontext a moslimská prítomnosť v Európe veľmi odlišné, konštatuje francúzsky portál dreuz.info. Zároveň pripomína svojim čitateľom dnes už takmer zabudnutú apoštolskú exhortáciu “Ecclesia in Europa” z roku 2003 , v ktorej asi nie náhodou Ján Pavol II. jasne uvádza, že vzťah s islamom by mal byť „správny“, ale vedený s “opatrnosťou a s jasným vedomím možností a ich limitov“ a uvedomením si „významnej nezhody medzi európskou kultúrou, ktorá má hlboké kresťanské korene a moslimským myslením“.
Dreuz.info prináša viacero úryvkov zo spomínanej exhortácie. Keďže nemáme priestor venovať sa jej podrobnejšie, prinášame aspoň pár výňatkov:
Kapitola II.57 Svedčiť v jednote a v dialógu
“V tomto ohľade je nevyhnutné správne pripraviť kresťanov, ktorí sú v každodennom kontakte s moslimami, aby objektívne poznali islam a vedeli mu čeliť. Takáto príprava by sa mala týkať predovšetkým seminaristov, kňazov a pastorálnych pracovníkov. To zahŕňa i Cirkev, ktorá keď žiada európske inštitúcie, aby propagovali náboženskú slobodu v Európe, tak má i povinnosť pripomínať, že reciprocita v garantovaní náboženskej slobody musí byť sledovaná v krajinách s inou náboženskou tradíciou, v ktorých sú kresťania menšinou.”
“V tejto oblasti chápeme „údiv a pocity frustrácie kresťanov, ktorí prijímajú napríklad v Európe veriacich iných náboženstiev a dávajú im slobodu praktikovania ich viery a ktorým sa však zakazuje akékoľvek praktikovanie kresťanstva v krajinách, kde sú títo veriaci vo väčšine a ktorí urobili svoje náboženstvo jediným povoleným a podporovaným …”
Kapitola V:101 Predkladať Evanjelium nádeje
“Všetci sa musia usilovať o rast solídnej kultúry pohostinnosti, ktorá berie do úvahy rovnakú dôstojnosť každého človeka a povinnosť solidarity voči tým najslabším. Požadovať, aby boli rešpektované základné práva každého migranta. Je zodpovednosťou orgánov verejnej moci, vykonávať kontrolu nad migračnými tokmi v záujme spoločného dobra. Pohostinnosť musí byť vždy realizovaná v rešpekte k zákonom, a preto pokiaľ je to potrebné, kombinovaná s prísnou represiou zneužívania.”
Kapitola VI:120-121 Evanjelium Nádeje pre novú Európu
“Európa tretieho tisícročia, nech Tvoje ruky neochabnú, nepodliehaj beznádeji, nepodľahni spôsobu myslenia a životného štýlu, ktoré nemajú budúcnosť, pretože nie sú založené na pevnej istote Božieho slova! …”
“Znovuprijatím pozvania k nádeji, opakujem Ti to dnes znovu. Európa, ktorá si na začiatku tretieho tisícročia: „Nájdi samu seba, buď sama sebou, objav svoj pôvod, oživ svoje korene“. V priebehu storočí prijala si poklad kresťanskej viery. Založila si svoj spoločenský život na princípoch z Evanjelia a jeho stopy vidíme v umení, literatúre, v myslení a kultúre národov. Ale toto dedičstvo nie je iba minulosťou. Je to projekt do budúcnosti, predávať ho ďalším generáciám, pretože to je matica života jednotlivcov i národov, ktoré spolu vytvorili európsky kontinent.”
Katarína Hanzlíková
