Môj profil 
Predplatné
„Nočná mora premiéra spočívala práve v tom, aby jeho prezidentská kandidatúra a druhého kolo nedopadlo tak, ako v roku 2004 dopadol Vladimír Mečiar,“ povedal Marchevský. Víťaz volieb Andrej Kiska získal 59,38 percenta voličských hlasov, Roberta Fica podporilo 40,61 percenta voličov.
Táto prehra Fica musí mať podľa Marchevského určitý politický dôsledok. Vládny Smer si uvedomuje, že už nikdy nebude schopný zostaviť jednofarebnú vládu, a tak sa bude snažiť o nadštandardné vzťahy s niektorou politickou stranou, ktorá by mohla byť jeho potenciálnym koaličným partnerom, uviedol politológ.
Najbližšie dni podľa neho premiér využije na to, aby prehodnotil ďalšiu stratégiu. Jednou z možností ďalšieho vývoja je podľa neho rekonštrukcia vlády Smeru-SD, čím by vládna strana prejavila citlivosť voči tomu, ako ju vo voľbách ohodnotila verejnosť. „V druhej línii Smer musí vyvíjať intenzívnejšiu činnosť, čo sa týka hľadania koaličného potenciálu. Robert Fico zostáva premiérom, všetky iné scenáre padli, v tom momente Fico bojuje o svoje politické prežitie a uvedomuje si, že Smer nedokáže už nikdy zostaviť jednofarebnú vládu,“ podčiarkol Marchevský. Doterajší vývoj podľa neho ukazuje, že Smer by sa mohol snažiť o lepšie vzťahy práve s KDH, s ktorým sa nedávno dohodol na zmene Ústavy SR.
Marchevský tvrdí, že Ficove kroky smerovali k prezidentskej kandidatúre už od roku 2012, keď sa stal po druhý raz premiérom. Ako príklad uviedol zlepšenie prístupu k novinárom či ponúknutie postu splnomocnenca vlády pre rómske komunity opozícii. Pod Ficov neúspech vo voľbách sa však zrejme podpísalo to, že sa mu nepodarilo nájsť väčšiu podporu inde ako medzi voličmi Smeru. „Akokoľvek je politická strana silná, politik musí mať presah aj do ostatnej verejnosti,“ tvrdí Marchevský. Druhým faktorom je podľa neho to, že o správnosti svojej kandidatúry nedokázal presvedčiť všetkých svojich voličov a niektorí ho chceli naďalej vidieť na poste premiéra.
mž
