Môj profil 
Predplatné
Prednedávnom sme vás informovali o tom ako kontroverzný denník N, známy svojím extrémne liberálnym zameraním a šírením výlučne pro-západnej propagandy, sa rozhodol vydať príručku proti “propagande a konšpiráciám”, ktorú chce v počte 3000 kusov rozdať grátis po stredných školách.
„Zavádzajúce informácie a propaganda šírené po internete predstavujú jedno zo zásadných ohrození pre súčasné Slovensko. Domáci extrémisti aj cudzie mocnosti, ktoré majú záujem ovplyvniť dianie u nás aj v celom regióne Strednej Európy, získali s masovým nástupom sociálnych sietí účinný nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky. Redaktor Denníka N Vladimír Šnídl spolu s ďalšími novinármi preto pripravuje špeciálny časopis, v ktorom vysvetlí, ako nenaletieť propagande a konšpirátorom”, písalo sa v úvode výzvy na zbierku.
Napokon sa denníku N podarilo potrebnú sumu vyzbierať a stredoškoláci si už môžu v súčasnosti tento propagandistický pamflet prečítať.
K ovplyvňovaniu na stredných školách sa najnovšie pridala aj mimovládna organizácia s názvom „Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku“, ktorej šéfuje kontroverzný analytik Jaroslav Naď.
„Búrame mýty o Európskej únii,“ píše sa na oficiálnej stránke SSPI. „Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v Slovenskej republike realizuje projekt zameraný na odhaľovanie a vyvracanie mýtov o Európskej únii, ktorých rozširovanie prispieva až k nárastu extrémizmu či radikalizmu.
Hlavným cieľom projektu je posilňovanie schopnosti kritického myslenia u širokého spektra publika a sprístupňovanie informácii, ktoré vyvracajú mýty a dezinformácie namierené voči EÚ, jednoduchou a pútavou formou na denno-dennej báze.
Súčasťou projektu je aj séria prednášok na stredných školách po celom Slovensku.“
Vyjadrila sa aj riaditeľka programu vnútorná bezpečnosť Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku, Monika Masariková :
„Ako najzraniteľnejšia skupina, ktorá najčastejšie podlieha dezinformačnej kampani a propagande v médiách, ale aj na sociálnych sieťach, sa dnes totiž javí najmä mladá generácia, študenti stredných či vysokých škôl.“
Najväčší problém vidí v tom, že mladí ľudia volia stranu Mariana Kotlebu :
„Tento fakt ilustrujú aj posledné parlamentné voľby. Podľa Exit pollu agentúry Focus u prvovoličov získala najväčšiu podporu práve Ľudová strana – Naše Slovensko Mariána Kotlebu. Získala až 22,7 percenta hlasov voličov vo veku 18-21 rokov. Obdobné preferencie odzrkadlili aj simulované voľby Rady mládeže Bratislavského kraja na stredných školách medzi študentmi nad 15 rokov. Ukázali 16,4-percentnú podporu pre hnutie Sme rodina – Boris Kollár a 15,5-percentnú podporu pre Ľudovú stranu – Naše Slovensko,“ informuje televízia TA3.
Problémovú činnosť mimovládnych organizácií si už uvedomil a spochybnil aj premiér SR Robert Fico.
„Myslím si dokonca, že tieto mimovládne organizácie všade tam, kde budú vystupovať a pôsobiť, budú musieť uvádzať, z akej krajiny dostávajú peniaze a kto stojí za nimi, aby sme vedeli, kto je kto, lebo potom zistíme, že sa organizujú všelijaké stretnutia na uliciach a stoja za tým mimovládne organizácie zo zahraničia,“ opísal situáciu Fico.
Napriek tomuto vyhláseniu však mimovládne organizácie ešte stále môžu chodiť po školách a často protištátnou propagandou za peniaze zahraničných donórov indoktrinovať študentov.
Zodpovednosť je tak zase ponechaná na rodičov, aby kontrolovali vedenie školy, akým ľuďom a aké myšlienky toto necháva medzi študentmi šíriť.
Samuel Gdovin
