Postup prípravy novely a prijatie ukotvenia manželstva ako zväzku jedného muža a jednej žena, ako aj zmeny v justícii priblížil predseda Kresťanskodemokratického hnutia Ján Figeľ.

Pán predseda, dátum 4. jún 2014 môžeme zaradiť medzi významné dni slovenského parlamentarizmu. Práve vtedy Národná rada odhlasovala novelu Ústavy SR o definícii a ochrane manželstva. Vstupuje do platnosti od 1. septembra. Aké máte pocity, keď sa za týmito hektickými týždňami obzriete?

K naštartovaniu iniciatívy sme sa v KDH rozhodli na konci augusta pred rokom. Podnetom bola príprava vládnej Celoštátnej stratégie ľudských práv. Bol som presvedčený, že nastal čas na seriózny pokus o splnenie nášho programu, ktorý sme opakovane sľúbili voličom. Dáva legitimitu nášmu úsiliu, aj keď sme sa po predčasných voľbách ocitli v opozícii. Boli to náročné mesiace rokovaní, vysvetľovania, presviedčania. Čelili sme politickému a mediálnemu tlaku, ba osočovaniu.

Ústavný o ochrane manželstva bol pripravený „v zásuvke“ dlhší čas…

V roku 2005 vznikol návrh, ktorý reagoval na pokusy o harmonizáciu práva v EÚ vo veci uznávania manželstiev v rámci slobodného pohybu osôb. 10. septembra som pozval predsedov parlamentných strán na postupné dvojstranné konzultácie s cieľom ústavne ukotviť ochranu manželstva. Po absolvovaní rokovaní so všetkými okrem Smeru-SD bolo jasné, že pôvodne koncipovaný návrh nemá šancu na prijatie, že ho podporí okrem KDH len pár poslancov. Princíp ako taký nepodporil jednotne okrem klubu KDH nikto iný. SaS požadovala za podporu odobrenie legislatívy o registrovaných partnerstvách. Smer-SD považoval doterajšiu právnu úpravu za dostačujúcu.

Aká bola genéza tohto návrhu priamo parlamente?

Rozhodli sme sa v decembri, že vyjdeme v januári s oficiálnym návrhom. Aby bol úspešný a účinný, zvolil som iný prístup. Návrh vychádza zo zásad platného zákona o rodine. Preto mohol byť širšie priechodným. Citlivo a podstatne precizoval dve dôležité vety o definícii, ochrane a podpore manželstva. Cieľom však už nebolo prijatie ústavného zákona, ale priamo novelizácia Ústavy SR, teda najvyššieho zákona štátu. A po tretie, oslovil som 14. januára s touto iniciatívou za účasti známej aktivistky, manželky a matky Prof. Evy Sirackej a nášho ludskopravneho experta Martina Dilonga prostredníctvom médií slovenskú verejnosť a 149 listami som pozval k podpisu a spoločnému podaniu návrhu všetkých poslancov NR SR.

Pôvodný návrh ústavného zákona podpísali zástupcovia všetkých poslaneckých klubov okrem SaS a Smeru-SD. Za novelizáciu ústavy napokon hlasovali všetci prítomní poslanci KDH a Smeru-SD, štyria poslanci OĽaNO, Ľudovít Kaník z SDKÚ-DS, Mikuláš Dzurinda a nezaradený poslanec Alojz Hlina. V číselnom vyjadrení to znamená 102 zo 128 prítomných. Kde sa podľa vás „stratili“ všetky ostatné hlasy? Nie je vám to ľúto?

Mňa teší jednota a akcieschopnosť KDH. Nezaoberáme sa sami sebou, ale riešime problémy ľudí a Slovenska. Tí, čo zmenu Ústavy nepodporili, si našli rôzne dôvody a alibi pre svoj postoj alebo neúčasť na hlasovaní. V živote sú rozhodujúce skutky, viac než slová; v parlamente sú to hlasovania, viac než rečnícke vystúpenia. Odpoviem nepriamo doplnením obrazu súčasnej slovenskej politiky. 4. júna bol podaný aj návrh doplniť do Ústavy uzákonenie registrovaných partnerstiev. Podpísali ho poslanci za SaS, NOVA, Most-Híd, OĽaNO.

Podľa prieskumu agentúry Focus zo začiatku tohto roka je za ústavnú ochranu manželstva až 80 % Slovákov. Ako si teda vysvetľujete takú masívnu antikampaň, ktorá novelizáciu Ústavy SR sprevádzala?

Antikampaň je obrazom postojov a sily médií. Médiá reprezentujú tiež záujmy a ciele svojich vlastníkov. Viaceré strany a politici sa orientujú viac podľa názoru novín než podľa pravdy a vlastného úsudku. Osočovania, poloprávd a útokov proti KDH, proti dohode so Smerom, proti Pavlovi Hrušovskému ako kandidátovi na prezidenta bolo neúrekom. Bol to silný tlak, ktorý mal vplyv aj na mnohých členov hnutia.

Ústavná definícia manželstva a jeho rodina sú iba prvým krokom. Aké bude mať táto zmena ústavy praktický význam a dôsledky pre našich občanov?

Budeme sa usilovať na tomto základe rozvíjať účinnú prorodinnú politiku na prospech ľudí. Budeme usilovať s ešte väčším nasadením spájať podporu rodiny so zamestnanosťou a spravodlivosťou na Slovensku. Príkladom toho sú naše návrhy zákonov o rodinnom podnikaní, o viacgeneračnej solidarite čiže o troch grošoch, o ochrane subdodávateľov vo verejnom obstarávaní, o nedeli pre každého.

Ruka v ruke s ústavnou ochranou manželstva sa odhlasovali aj ústavné zmeny v justícii. Čo je obsahom tejto novelizácie Ústavy SR?

So stavom súdnictva je nespokojných vyše 70 % občanov. Aj podľa Európskej komisie je v našom súdnictve vysoká miera korupcie a nízka vymožiteľnosť práva. Preto sme novelizáciou oddelili do jedných rúk spojené posty predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady, zrušili automatické členstvo predsedu NS v Súdnej rade, obmedzili sme trestnoprávnu imunitu sudcov a zaviedli preverovanie spôsobilosti na výkon sudcovskej funkcie nielen u kandidátov, ale aj u terajších sudcov. Vytvárajú sa tým podmienky pre viac transparentnosti a efektívnosti v súdnictve, sú stanovené presnejšie a prísnejšie kritériá pre nositeľov súdnej moci. Treba si uvedomiť, že mandát daný sudcovi, je doživotný. Všetky ostatné posty vo verejnej správe sú časovo obmedzené na niekoľko rokov.

Pri oboch týchto zásadných zmenách spolupracovalo KDH so stranou Smer-SD. žiaľ, veľa sympatizantov, ba dokonca aj členovia KDH, tento postup vníma ako spojenectvo, ba dokonca sa hovorí aj o „obchode“….

Treba si všímať, kto to hovorí a prečo to hovorí… KDH je konštruktívnou a dôslednou opozíciou. Na tom sa do volieb v roku 2016 nič nemení. Vláde Ivety Radičovej nevyjadrili dôveru poslanci okolo Sulíka a Matoviča. Táto koalícia mala vo svojom programe spomínané zmeny v justícii, vrátane bezpečnostných previerok všetkých sudcov. Pri manželstve plníme program a sľub daný voličom KDH. Smer pomohol naplniť program dôležitý nielen pre KDH, ale hlavne pre ľudí a pre Slovensko. Obviňovanie z kšeftov a našej asistencie Smeru šírili prezidentskí protikandidáti P. Hrušovského, opozičné skupiny z ješitnosti i nenávisti voči KDH a liberálne zameraní novinári, platení i spontánni osočovatelia kresťanskej politiky. Pred prvým hlasovaním 25. marca P. Frešo organizoval bojkot ostatnej opozície voči nám. Pred druhým to boli ataky hlavne od LGBTI aktivistov. A pri súdnictve sa ozvali i niektoré zoskupenia sudcov. Do zmien sme vložili celý rad poistiek proti zneužitiu previerok. Naša zodpovednosť nie je však komentovať zlý stav, ale riešiť ho. Som hrdý na hnutie, ktoré v tak dôležitej skúške prejavilo odvahu, akcieschopnosť a jednotu.

Otázka ochrany manželstva a rodiny dominuje už aj na európskej scéne. KDH to zdôrazňovalo aj počas kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu. Ako v tejto súvislosti vnímate výsledky volieb za SR, osobitne pre KDH?

Naša novela Ústavy vo veci manželstva vyvolala záujem aj za hranicami. Záujem prejavili médiá, politici i experti z Talianska, Nemecka, Španielska, Českej republiky, Švédska, Poľska, Macedónska, Francúzska.

Čo sa týka volieb, mrzí ma nízka účasť občanov. Nie je to dobrý signál pre demokraciu, ani obraz o Slovensku v spoločnej Európe. Výsledok pre KDH je povzbudením. Zisk 13,2 % hlasov a dvoch silných mandátov zaväzuje aj pre ďalšie obdobie byť spoľahlivým obhajcom skutočných hodnôt na pôde EP a lídrom slovenskej ľudovej politiky. Tretí mandát, ktorý nám tesne ušiel, získa hnutie od júla na pôde NR SR. Takže náš klub sa rozšíril na 15 členov, keďže M. Radošovský a J. Bobík posilnili jeho rady. Agenda Silnej rodiny a lepšej Európy nás pozýva k úsiliu o jej ďalšie napĺňanie.

Aký je váš pohľad hlasovanie všetkých členských štátov EÚ a z neho vyplývajúce zloženie nového Európskeho parlamentu?

Som rád, že skupina EĽS, ktorej súčasťou je aj KDH, má najviac poslancov. Ak bude zodpovedne a jednotne konať, môže vyrazne ovplyvniť vývoj inštitúcií a politiky EÚ v nasledujúcich rokoch. Na druhej strane pribudlo veľa poslancov s nacionalistickým a populistickým zameraním, proti EÚ. Je to výzva pre politiku EÚ, aby efektívnejšie slúžila záujmom svojich členov a ich občanov; aby prekonávala byrokraciu a trendy rastu centralizácie a ideologických vplyvov.

lp