Túto prehliadku mnohí ani nenazývajú prehliadkou vojenských síl, nakoľko Estónsko pri celkovom počte 1,3 milióna obyvateľov má len 5 500 vojakov v armáde a niečo cez 30 000 v zálohe.

Na spojených vojenských silách všetkých troch baltických krajín – Litvy, Lotyšska a Estónska sa tiež Rusi údajne často zabávajú. V uplynulom novembri, kedy sa lídri týchto troch štátov rozhodli, že sa nezúčastnia koalície proti ISIS v Sýrii z dôvodu, že Rusi mali byť tiež členom tejto koalície, toto rozhodnutie ruský vicepremiér Dmigrij Rogozin okomentoval na sociálnej sieti nasledovne: „Ale nie, oni to chceli, len sa ich vojaci zasekli vo výťahu“. Narážal tým na veľkosť ich armády.

Preto hoci vojenským pochodom a prehliadkou nemajú záujem ohromiť Rusko, predsalen celý týždeň vojenských prehliadok bude dôležitý z hľadiska preukázania solidarity týchto krajín s NATO (všetky baltické krajiny sú členom NATO od marca 2004).

V roku 2014 americký prezident Obama vo svojom príhovore v Talline poznamenal, že „obrana Tallinu, Rigy a Vilniusu je rovnako dôležitá ako obrana Berlína, Paríža, Londýna… Už raz ste svoju nezávislosť stratili, no s NATO ju už nikdy viac nestratíte“, dodal na záver.

Pri vojenskej prehliadke majú estónski vojaci pochodovať spolu s vojakmi NATO, ktorých je v súčasnosti približne 500, pričom NATO zvažuje vyslať ďalších 500-1000 vojakov do Estónska, Litvy a Lotyšska. Vojaci NATO budú americkej, britskej a nemeckej národnosti.

Estónci síce vítajú cudzinecké vojská s otvorenou náručou, nepáčia sa im však tváre niektorých NATO vojakov – obzvlášť tých, ktorí sú tmavšej pleti, než je „európsky stereotyp“.

O nedávnych racistických potýčkach medzi ľuďmi a vojakmi informovali lokálne médiá. V októbri boli dvaja holandskí vojaci NATO napadnutí, zbití a okradnutí. Údajne vodičský preukaz, mobil a peňaženka so 6 eurami boli zobraté ako trofeje.

Dvaja belgickí vojaci zasa boli napadnutí skupinkou mladých v Siauliai pred hotelom, kde bývajú vojaci NATO. Obaja boli technikmi, ktorí mali na starosti stíhačky F-16 na obranu vzdušného priestoru Litvy. Mužov museli hospitalizovať.

V roku 2005 vo Vilniuse zasa dvaja černošskí vojaci NATO boli napadnutí pred miestnym kasínom, pričom im útočníci vybili zuby. Americké autority vyjadrili nádej, že sa nejednalo o „rasistický útok“ a Litva následne pridelila policajtov na miesta, ktoré navštevovali vojaci NATO.

Na druhej strane, vojaci NATO neboli vždy bez viny. Občania sa sťažovali, že k ich správaniu majú vážne výhrady a obavy.

Záhradníci najstaršej verejnej záhrady v Rige „Vermanes“, ktorá bola zriadená na začiatku 19.storočia, mali tiež viacero potýčiek s vojakmi. Stalo sa to v roku 2009 počas summitu NATO v Rige. Desiatky tisíc vojakov a policajtov, ktorí mali strážiť poriadok v meste, zanechalo za sebou kopy smetia, poškodené sochy a mali „nemiestne, exhibicionistické správanie“.

Minulý rok zasa vypukol medzinárodný škandál v Lotyšskom prístavnom meste Ventspils. Počas cvičení NATO vypukli bitky medzi lokálymi obyvateľmi a vojakmi umiesnenými vo Ventspils, načo zareagoval starosta Aivars Lembergs oficiálnou sťažnosťou generálnemu sekretárovi, v ktorej uviedol, že sa „mariňáci“ NATO „správali ako prasatá a ignorovali miestne zákony.“

Ako pokračoval starosta, „po tom, čo pili, tak močili na verejných miestach a do výkladov obchodov. Zvracali a pili alkohol na verejnosti, čo u nás nie je dovolené. Taktiež trhali kvety zo záhonov a obdarovávali nimi prostitútky!“ Starosta si myslí, že vojaci, ktorí utŕžili zranenia, ich dostali z pomsty od miestnych mužov, ktorí chceli chrániť miestne ženy pred obťažovaním.

Posledný incident, ktorý sa dostal do médií, bol 30. januára tohto roku v litovskom meste Siauliai. 32- ročného kapitána vzdušných síl NATO zastavila miestna cestná polícia a namerala mu v krvi 1,75 promile alkoholu.

Hoci podobné prípady nie sú výlučne baltickým fenoménom a z času na čas sa stanú všade vo svete, predsalen je trend, ktorým sa poberá Estónsko, unikátom.

V roku 2015 počas prehliadky ku Dňu nezávislosti, keď africko-americkí vojaci mali na sebe uniformy NATO a pochodovali hlavnou ulicou estónskeho hlavného mesta, skupinka miestnych obyvateľov vykrikovala rasistické poznámky, ako aj heslá: „Choďte naspäť ku svojim starým rodičom do Nigérie!“.

Vojaci boli prekvapení, pretože im povedali, že v Estónsku je „všetko dobré, je to krásna krajina, obyvatelia sú na ňu hrdí, domy sú pekné, ulice čisté…“

No zároveň sa mnohí velitelia sťažovali, že ku niektorým vojakom sa obyvatelia zle správajú, „napriek tomu, že prišli pomôcť a podporiť vašu krajinu“.

Ako povedal pre portál Observer jeden z veliteľov, „zisťoval som si detaily, a teraz viem, že problémom sú tí vojaci, ktorých pokožka je tmavšia než pôvodných obyvateľov. V Talline sa dokonca častokrát schyľuje k verbálnym a telesným útokom.“

„Tým, že bezdôvodne útočíte na človeka pred hotelom, alebo mu vyvreskujete „vráťte sa do Nigérie!“, útočíte na ľudí, ktorí prišli brániť vašu nezávislosť. Oni sú ochotní dať svoje životy za našu slobodu. Ste vy, obmedzení vlasteneckí rasisti pripravení to všetko obetovať za našu krajinu?“, položil otázku veliteľ.

Americké veľvyslanectvo v Estónsku tiež začalo túto situáciu riešiť a ešte v novembri minulého roka publikovalo článok v estónskom časopise Õhtuleht s názvom „Rasizmus sa týka nás všetkých“, v ktorom tieto skutky odsúdili za neakceptovateľné. Všetci sú teraz v očakávaní, ako dopadnú oslavy tohto týždňa.