Môj profil 
Predplatné
Na akciu pricestujú tiež litovská prezidentka Dalia Grybauskaite, poľský prezident Bronislaw Komorowski či predseda Európskej rady Donald Tusk. Ukrajina si dnes pripomína Deň pamiatky na obete vlaňajších protivládnych protestov. Dnes i počas nadchádzajúceho víkendu sa v krajine uskutoční viacero podujatí spojených s prvým výročím Euromajdanu.
Protivládne nepokoje vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám pozastavila prípravy na podpísanie Asociačnej zmluvy s EÚ, pričom ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní Asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.
Mohutné protivládne nepokoje sa v Kyjeve obnovili 18. februára, keď sa dav demonštrantov vydal na pochod k parlamentu, aby jeho blokádou podporil požiadavku opozície na návrat krajiny k parlamentno-prezidentskému systému a pozmenenej ústave z roku 2004, ktorá by prezidenta zbavila časti jeho rozsiahlych právomocí v prospech zákonodarnej a výkonnej moci.
Počas pochodu demonštrantov došlo k potýčkam, ktoré v niektorých častiach mesta prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantmi a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým bola na sebaobranu vydaná aj ostrá munícia. Výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu v prospech parlamentu a vlády.
Krátko nato Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev a Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie. Odvtedy sa v krajine uskutočnili parlamentné i prezidentské voľby, ktoré potvrdili, že väčšina občanov si želá integráciu s EÚ.
mž
.jpg)
.jpeg)
.JPG)
