Je Slovanstvo na začiatku 21. storočia opäť ohrozené? Slovanstvo ako prirodzený fenomén – 4.časť

Bratislava 28. septembra 2021 (HSP/Foto:Maroš Puchovský)

Ako sme ukázali v predchádzajúcich častiach seriálu, myšlienka slovanskej vzájomnosti nie je myšlienkový konštrukt minulosti, ale je naopak živou skutočnosťou cez celé dvadsiate storočie až do súčasnosti. Všetky novodobé slovanské štáty vznikli a rozvíjali sa pod jej vplyvom. Má niekoľko rovín – rodinnú, duchovnú, kultúrnu, historickú a do slova a do písmena obrannú. Vždy keď sa Slovania ocitli v nebezpečenstve, združili sa, aby mu čelili. Otázka teda znie: je Slovanstvo na začiatku 21. storočia opäť ohrozené?

Aby sme si odpovedali na túto otázku, skúsme sa pozrieť na súčasnú situáciu slovanských národov. Po páde východného bloku sa utvorili podmienky na dovŕšenie procesu národného obrodenia. Rozpad Sovietskeho zväzu umožnil vznik nezávislej Ruskej federácie, Bieloruska a Ukrajiny. Dokonca aj pre Rusov to bola nová situácia v zmysle budovania vlastného národného štátu. Bielorusko si zachovalo s novým Ruskom priateľské väzby a pôvodne to tak bolo i na Ukrajine. Po roku 2014 sa však pod západným vplyvom uskutočnil prevrat a dnes sa v podmienkach občianskej vojny veľmi zložitým spôsobom formuje nová ukrajinská identita, ktorej protiruský či proruský záver nadlho určí osudy východnej Európy. Iná situácia nastala pri rozdelení Československa. Tu sa podarilo nevídaným spôsobom rozdeliť štát bez zhoršenia vzťahov medzi oboma národmi a dnes sa dá povedať, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi sú založené na vzájomnom rešpekte a priateľstve. Vidíme tak slovensko-českú vzájomnosť v praxi. To sa žiaľ nepodarilo v Juhoslávii. Osamostatnenie Slovinska a Chorvátska bolo síce konfliktné, no až po odtrhnutí Bosny a zásahu západu sa zintenzívnila občianska vojna, ktorej vrcholom bolo americké bombardovanie Srbska v roku 1999. Osamostatnilo sa i Macedónsko, ktoré si vymedzilo vlastnú identitu medzi Srbskom a Bulharskom, a napokon i Čierna Hora.

Vidíme teda dva procesy – dovršovanie národného obrodenia slovanských národov a zároveň prienik cudzej moci do organizovania ich národného života a ich medzinárodných vzťahov. Tam, kde si slovanské národy mohli sami kontrolovať proces osamostatňovania, ostali vzťahy priateľské – príkladom je Slovensko a Česko, či Bielorusko a Rusko. Tam, kde zasiahla cudzia moc a cudzie záujmy, sa ich vzťahy skomplikovali – viď bývalá Juhoslávia alebo Ukrajina. Ďalším faktorom je nové delenie do geopolitických blokov. Rozširovanie vojenského paktu NATO a Európskej únie postavilo medzi Slovanov nové hranice a sankcie západu voči Rusku v súvislosti s dianím na Ukrajine dokonca začali stavať Rusko do roly nepriateľa.

Vyzerá to teda tak, ako by sme sa vrátili o sto rokov dozadu. Slováci, Česi a Poliaci v područí západu, Balkán s stave zmrazenej občianskej vojny a štrnganie zbraňami proti Rusku spolu s prípravou nástupu na ukrajinskom fronte. Dobrý vojak Švejk môže opäť vyraziť na cestu…

Odpoveď na otázku z úvodu tejto časti je teda jednoznačná – áno, Slovanstvo je na začiatku 21. storočia opäť ohrozené. No situácia je už iná ako predtým. Slovanské národy sú dozreté a životaschopné, uvedomujú si potenciál, ktorý môže ich spolupráca mať. Navyše sa medzinárodná situácia ďalej mení. Unipolárny svet sa chýli ku koncu, monopolná pozícia USA sa oslabuje a posilňuje sa Čína i samotné Rusko, nehovoriac o ďalších mocnostiach v iných častiach sveta. Už onedlho môže nastať chvíľa, keď sa opäť budú rozdávať geopolitické karty. Naše národy na to musia byť pripravené.

Tá najpôvodnejšia myšlienka Slovanstva je totiž rodinná spolupráca. Spolupráca rodiny slovanských národov, ktoré sú v mnohom rozdielne, no majú spoločné korene a vedomie vzájomnej spolupatričnosti. Vždy v histórii sa to prejavilo a prejaví sa to i v budúcnosti.

Maroš Puchovský

(Pokračovanie)

1.časť – čítajte TU

2.časť- čítajte TU

3.časť – čítajte TU 

(Text je súčasťou knihy „Vojenské bratstvo Slovanov“, ktoré vydala Žilinská prvá obchodná v r. 2020.)