Hydinový separát namiesto bravčového mäsa či menej kvalitný prášok na pranie. Český výskum ukázal ďalšie rozdiely vo výrobkoch v porovnaní s Rakúskom a Nemeckom

Prieskum, ktorý stál takmer pol milióna českých korún (približne 19 140 eur), uskutočnila Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe (VŠCHT). Ministerstvo vzhľadom na výsledky, ale upozorňuje, že nie je možné jednoznačne určiť, že by v niektorých skúmaných krajinách predávali kvalitnejšie potraviny než v ostatných.

Odlišné zloženie český minister hospodárstva Marián Jurečka (KDU-ČSL) považuje za neprijateľné a voči spotrebiteľom za diskriminačné. Z 21 výrobkov boli zhodné len 3, ďalších 13 komisia označila za odlišné, 5 výrobkom za mierne odlišné. V piatich výrobkoch bolo použité odlišné naplnenie pri rovnakom rozmere balenia.

Nielen potraviny ale aj prací prášok

Podľa Jána Pivoňka z VŠCHT sa všeobecne nedá posúdiť, či sa v tej ktorej krajine predávajú kvalitnejšie potraviny. Avšak v niektorých prípadoch výrobcovia zvýhodňujú nemecký a rakúsky trh. Príkladom sú rybie prsty, ktoré majú v západných štátoch viac mäsa. Prací prášok mal zas viac aktívnych látok. Tulip Luncheon Meat z Nemecka obsahovalo bravčové mäso, v českom je hydinový separát.

Vedci teda skúmali nielen potraviny, ale ja práci prášok Persil, pri ktorom sa zistilo, že v Maďarsku, na Slovensku a v Česku je podiel aktívnej látky na dávku prania približne 9,5 gramu, v Nemecku a v Rakúsku okolo 11,3 gramu. Zástupca spoločnosti Henkel, ktorá produkt dodáva, pre MF Dnes uviedol, že na posúdenie účinnosti prášku je nutné vziať do úvahy celé jeho zloženie. Do úvahy vraj berú aj spotrebiteľské návyky v rôznych krajinách.

Podľa informácií Českej televízie v prípade rybích prstov Iglo zase predajcovia v štátoch na západ od Česka deklarujú 65 percent mäsa, čo je o sedem percent viac ako vo zvyšných troch štátoch. Analyticky bolo tiež zistené, že v Česku bol skutočný podiel mäsa 50,2 percenta, v Nemecku 63,8 percenta. Výrobky sú pritom balené v rovnakom závode. Podľa Jurečku bolo nemecké balenie navyše lacnejšie.

Skúmali sa tiež výrobky výrobcu Nestlé. Pri nápoji Nesquik zistili nižší obsah kakaovej sušiny ako v nemeckom výrobku. Rozdiely boli tiež v obsahu vitamínov. Andrea Brožová zo spoločnosti Nestlé uviedla, že nižšie hodnoty vitamínov boli len minimálne. Vysvetlila tiež, že sa zisťuje, prečo testy ukázali nízku hodnotu kakaového prášku.

V prípade citrónového čaju Nestea zase nemecký produkt podľa výskumu obsahoval sladidla, zatiaľ čo ostatné krajiny mali vo výrobku sladidlo steviol-glykozidy. “Aj na nemeckom trhu je k dispozícii receptúra sa steviol-glykozidy, len sa jedná o inú príchuť, a to zelený čaj-citrus,” podotkla Brožová pre Českú televíziu. “Český variant výrobku má o 35 percent nižší obsah cukrov a tým aj o 35 percent nižšiu energetickú hodnotu, to bolo tiež cieľom zmeny receptúry,” dodala.

Platná legislatíva najskôr o štyri roky

Český minister chce výsledky prieskumu použiť ako argument pri vyjednávaní o riešení kvality potravín na európskej úrovni. Zároveň vyzval aj ministerstvo priemyslu a obchodu, aby sa problémom pri pracích práškoch tiež zaoberalo.

Jurečka ale upozorňuje, že aj keby začali európske orgány pripravovať novú legislatívu, ktorá by vytvorila povinnosť mať v podobnom obale rovnaké potraviny, jej platnosť by mohla začať najskôr o štyri roky. V prípade ochrany spotrebiteľa napríklad u roamingu legislatívna zmena trvala desať rokov, pripomenul český minister.