Európski ľudovci to ťahajú až na doraz: vyhrážajú sa Rusku vojnou

Brusel, 25. apríla, 2015 (HSP/Foto/AP/RIA Novosti-Alexei Druzhinin,Kremlin)

Európski ľudovci pomaly preberajú rétoriku Kyjeva, ktorý je ochotný bojovať proti povstalcom na juhovýchode krajiny „až do konca“. Niečo podobné navrhujú aj niektorí poslanci Europarlamentu: chcú tiež bojovať „až do konca“, ale proti Rusku…

Napriek tomu, že na Ukrajine platí aké – také prímerie a zatiaľ je to predsa oveľa pokojnejšie ako pred mesiacom, bojová nálada niektorých poslancov Európskeho parlamentu naopak akosi narastá. Dostávajú prekvapivé „bojovné chúťky“: majú stále väčšiu chuť zvyšovať konfrontáciu voči Rusku. Napríklad na poslednej porade poslancov Európskej ľudovej strany zazneli neobvykle tvrdé vyjadrenia voči Rusku. Dokonca sa „dodiskutovali“ až tak ďaleko, že vyhlásili, že sa treba pripravovať na vojnu – vraj je to najlepšia odpoveď na „ruskú agresiu“.

Jeden z ľudovcov, estónsky europoslanec Tunne Kelam, ktorý stretnutiu Európskej ľudovej strany (EPP/EĽS) predsedal, dokonca tvrdil, že Rusko sa stalo nepriateľom Európskej únie a ohrozuje predovšetkým pobaltské štáty. Varoval, že môže napadnúť tieto tri krajiny a potom bude celá Európska únia čeliť jednej obrovskej hrozbe.

Vlastne nepovedal nič nové, iba zopakoval „myšlienkové pochody“ viacerých pobaltských politikov – napríklad aj svojho prezidenta Toomasa Ilvesa, ktorý aj napriek rozvodu a problémom v súkromí, ktorými šokoval celú krajinu, si predsa našiel čas a venoval sa aktuálnemu dianiu vo svete a predovšetkým povestnej „ruskej agresii“. Varoval, že ak by NATO nedokázalo ubrániť pobaltské štáty, znamenalo by to úplnú katastrofu a koniec samotnej aliancie. Príčiny, kvôli ktorým by Rusko malo napadnúť pobaltské štáty, ako aj iní podobní „teoretici“, samozrejme, neuviedol a preto verejnosti dodnes zostávajú záhadou…

Ku svojim pobaltským kolegom sa pripojil aj rumunský kolega z Európskej ľudovej strany Cristian Dan Preda, politický koordinátor ľudovcov pre zahraničné veci. Samozrejme, menej ho zaujíma dianie v Pobaltsku, ale za horúci problém považuje situáciu blízko rumunských hraníc. Tvrdí, že väčšina Rumunov sa obáva, že Rusko sa nezastaví, kým prostredníctvom doneckých a luhanských povstalcov neprepojí Rusko a Podnestersko. Zopakoval, že sa súčasní lídri Rumunska a Moldavska obávajú ruskej agresie práve v tomto regióne. Toto je jediný bod, v ktorom sa nezhodol s pobaltskými kolegami: každý si myslí, že Rusi zaútočia práve v ich regióne. Takže si Kremeľ môže vybrať…

Niektorí europoslanci sa dokonca domnievajú, že Putin má oveľa globálnejšie plány. Podobné názory má napríklad aj zástupca riaditeľa Centra Wilfrieda Martensa pre Európske štúdia Roland Freudenstein, ktorý sa na porade európskych ľudovcov zúčastnil ako hosť. Vedúci výskumník oficiálneho think-tanku Európskej ľudovej strany to vo svojich vyhláseniach dotiahol úplne na vrchol: vyhlásil, že Putin chce, minimálne na morálnej a politickej úrovni, zničiť dve najväčšie euroatlantické inštitúcie – Európsku úniu a NATO. Škoda, že samotný Putin skrýva svoje nekalé úmysly…

Práve Roland Freudenstein, ktorý nedávno v Martensovom centre vydal štúdiu Renesancia Západu, tvrdí, že napriek všeobecnému povedomiu o novej ruskej hrozbe chýba diskusia o pripravenosti Európy ísť do vojny. „Musí sa to zmeniť. Musíme povedať jasné áno. Sme pripravení isť do vojny za to, čo považujeme za životne dôležité princípy pre budúcnosť Európy,“ vyhlásil nemecký expert na medzinárodné vzťahy.

Domnieva sa, že Západ by sa mal vrátiť ku konceptu odstrašovania, vrátane nukleárneho. „V Nemecku v súčasnosti tvorí jadrové odstrašovanie NATO 20 hrdzavejúcich bômb voľného pádu, ktoré dokáže zničiť jediný zásah ruských síl. To sú veci, ktoré sa musia zmeniť, mali by sme sa vzchopiť. Mali by sme Rusom odkázať: „Počujeme vás, chápeme, čo vravíte, len sme presvedčení, že je to úplne zle,“ prízvukoval. Roland Freudenstein je presvedčený, že európske „holubice“, ktoré stále čakajú normalizáciu vzťahov s Ruskom, sú pomýlené. Vzťahy s Ruskom sa podľa neho napravia až keď Putin v „akejkoľvek podobe“ opustí Kremeľ…

Na porade ľudovcov vystúpili aj iní rečníci: známy nemecký poslanec a predseda výboru ľudovcov pre zahraničné veci Elmar Brok, podpredsedníčka parlamentnej skupiny EPP/EĽS Sandra Kalnieteová, spravodajca pre vzťahy EÚ-Rusko Gabrielius Landsbergis a poľský europoslanec Jacek Saryusz-Wolski.

Predseda výboru Elmar Brok pripomenul, že stredná a východná Európa pred ruskou hrozbou varovala už dávno, no Rusko nie je len Putin, ale aj ľudia ako Boris Nemcov, Andrej Sacharov či Anna Politkovská. „Najlepším spôsobom, ako ovplyvniť ruskú spoločnosť, je ukázať, že iný spôsob života je možný aj v postsovietskej sfére. Ak uspejeme na Ukrajine, tak jedného dňa zvíťazíme aj v Rusku. Ak sa nám to s Ukrajinou nepodarí, vyhrá Putin,“ podčiarkol.

Jacek Saryusz-Wolski je presvedčený, že čas na rozhovory a presviedčanie skončil. „Je čas na tvrdú, realistickú politiku a na koncentráciu na obranu a bezpečnosť. Východné krídlo únie cíti zásadnú existenčnú hrozbu,“ vyhlásil. Prekvapivo spojil problémy s Ruskom s témou summitu o utečencoch z Afriky. „Ak nebude mať južné krídlo únie pochopenie pre existenčné hrozby, ktoré hrozia východnému, tak ani to nemusí mať pochopenie v oblasti imigrácie.“

Slovenský europoslanec, člen skupiny európskych ľudovcov Ivan Štefanec povedal, že ak na východe EÚ čelí inštitucionalizovanému a centralizovanému vojenskému a politickému tlaku, na juhu ide skôr o tlak humanitárnej povahy. „Putinovo Rusko priamo neovplyvníme, no situáciu v severnej Afrike ovplyvniť môžeme. Je pravda, že predstavitelia štátov na západnom a južnom okraji Európy možno nie vždy celkom chápu, akú hrozbu predstavuje pre hodnoty Európskej únie Rusko. Na druhej strane, aktivita európskych lídrov a inštitúcií pri riešení konfliktu východnej hranici Európskej únie bola a je oveľa vyššie ako pozornosť, ktorú venujú Stredomoriu. V prípade, že by boli v najbližšej dobe významným spôsobom porušené závery dohody Minsk II, napríklad útokom na mesto Mariupoľ, EÚ musí zabudnúť na všetky vnútorné rozbroje a politicky motivované obavy z ekonomických škôd a zaviesť voči Rusku bezprecedentne prísne hospodárske a personálne sankcie, napríklad zákaz všetkým predstaviteľom Kremľa cestovať cez územie EÚ, odstrihnutie Ruska od systému SWIFT a podobne,“ zdôraznil.

eu