Môj profil 
Predplatné
Podľa Merkelovej by mala dosiahnutá dohoda pomôcť regulovať migračné toky smerujúce do Európy. Turecko v rámci nej dostane tri miliardy eur, aby dokázalo zvládnuť veľké počty sýrskych utečencov na svojom území.
EÚ tiež prisľúbila, že ešte do konca tohto roku otvorí ďalšiu kapitolu v prístupových rokovaniach s Tureckom a urýchli proces zavádzania bezvízového režimu pre tureckých občanov, ak Ankara bude plniť dohodnuté podmienky.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker ocenil význam dnešného summitu s Tureckom ako obnovenie vzájomných vzťahov na vysokej úrovni. Dosiahnutá dohoda podľa neho vytvára rámec pre spoločný postup pri riešení utečeneckej krízy.
Podľa tureckého premiéra Ahmeta Davutogla sa obe strany dohodli, že sa podobné bilaterálne summity na vysokej úrovni budú konať dvakrát ročne. Predmetom rokovaní budú aj otázky energetiky a posilnenia colnej únie medzi EÚ a Tureckom.
Podľa Davutogla bude nová kapitola prístupových rozhovorov otvorená 14. decembra tohto roku. Pôjde o kapitolu 17, v rámci ktorej musia krajiny ašpirujúce na členstvo zosúladiť svoju legislatívu s právnymi normami EÚ.
„Budeme veľmi presne kontrolovať používanie tých troch miliárd eur,“ povedal pred novinármi predseda EK, čo svedčí o naivite čelných predstaviteľov EÚ, ktorí nedokážu skontrolovať ani používanie unijných peňazí v jednotlivých členských štátoch, len na Slovensku sa rozkradnú stovky miliónov každá rok, no kľudne budú tvrdiť, že dokážu skontrolovať peniaze poskytnuté Turecku.
Európska komisia na tento účel vyčlení 500 miliónov eur, zvyšných 2,5 miliardy eur by mali vyzbierať členské štáty únie podľa výšky svojho HDP. Slovensko tak bude musieť zase prispieť (v tomto prípade 13-timi miliónmi) na niečo, čo iba narýchlo nesystémov hasí problém, ktorý plynie z nefungovania Európskej únie, ako inštitúcie a porušovania platnej legislatívy najvyššími predstaviteľmi a najdôležitejšími politikmi členských štátov.
Namiesto toho, aby si členské štáty na vonkajšej hranici EÚ plnili svoje povinnosti, chránili ju, zachytávali tých, ktorí sa snažia schengenské hranice nelegálne prekročiť a naložili s nimi podľa platnej legislatívy, darujeme tri miliardy z daní občanov EÚ Turecku, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou väčšina týchto peňazí vyparí.
Je úplnou katastrofou, že si Európska únia nevie ochrániť svoje hranice a musí v tomto prosíkať, platiť a spoliehať sa na cudzí štát. Zarážajúce je to i preto, lebo pred vstupom do EÚ i malý štát ako Slovensko vedel svoje hranice zabezpečiť. Dnes EÚ zostala iba časť hraníc, ktoré predtým zabezpečovali jednotlivé členské štáty a ani o tie sa nevie postarať.
Stále menej psychicky vyrovnane pôsobiaca nemecká kancelárka Merkelová dokonca žiadala, aby 400.000 migrantov bolo z Turecka presunutých do EÚ. Kancelárka od začiatku krízy pozýva migrantov do EÚ, čím krízu iba prehlbuje a následne sa starostlivosť o nich snaží nanútiť ostatným členským štátom. Našťastie tento jej nápad sa nedostal do záverov stretnutia.
Európska únia, ktorá sa takto stáva na Turecku závislá, stratí možnosť ho v čomkoľvek kritizovať. Ešte horšie však je, že si Turecko vynútilo zrýchlenie prístupového konania o vstupe do EÚ a vízovú liberalizáciu.
Ako sa ukazuje po udalostiach, ktoré sa stali minulý týždeň v súvislosti so zostrelením ruského frontového bombardéra, vedenie Turecka, hlavne rodina súčasného prezidenta Erdogana, je zapletené do obchodovania s ropou ISIL a do podpory tejto teroristickej organizácie (ako aj ďalších teroristov v oblasti). S takýmito predstaviteľmi, ktorí pôsobia skôr ako mafiánska rodina než vedenie štátu, si európski politici sadajú za stôl a chcú im darovať 3 miliardy za niečo, čo si vie každý, aj omnoho chudobnejší štát ako je EÚ, zabezpečiť sám – poriadok na hraniciach.
