Môj profil 
Predplatné
Na úvod svojej úvahy vyjadril Chmelár zdesenie z toho čo sa deje v posledných dňoch v Turecku, dokonca sa prikláňa k názoru, že to všetko bolo Erdoganom dopredu pripravené:
“Som zdesený z toho, čo sa deje v Turecku. Rozsah a intenzita čistiek, ktoré tam prebiehajú, dokazujú, že všetko bolo vopred pripravené. Len dnes turecká vláda suspendovala viac ako 15 000 učiteľov, odvolala viac ako 1 500 dekanov a rektorov univerzít, zrušila licencie viac ako 24 rozhlasovým a televíznym staniciam, zablokovala 20 internetových spravodajských portálov. V uplynulých dňoch suspendovala viac ako 3 000 sudcov, prepustila zo služieb 9 000 policajtov, 6 000 vojakov a stovky štátnych úradníkov. Všetkých obvinila z napojenia na „teroristickú organizáciu“ moslimského duchovného Fehtullaha Gülena, ktorý žije v exile. “, napísal Chmelár.
Fehtullah Gülen, ktorý žije v v USA je hlavným oponentom Erdogana a popiera jeho obvinenia , že vojenský puč zorganizoval on. Gülen práve naopak, obvinil Erdogana, že vojenský puč zinscenoval sám, aby si opevnil svoju moc.
Eduard Chmelár ďalej oboznámuje verejnosť kto je Fehtullah Gülen a prečo ho Erdogan neprávom nazýva teroristom:
“Fehtullah Gülen je totiž niečo ako „moslimský Gándhí“. Zasadzuje sa za medzikultúrny dialóg a porozumenie medzi náboženstvami, striktne sa stavia proti násiliu, bol prvý moslimský duchovný, ktorý ostro odsúdil teroristické útoky v USA 11. septembra 2001 (hneď na druhý deň v článku vo Washington Post, pričom varoval, že žiaden terorista nebude považovaný za moslima), hlása úctu k ľudskému životu a verejné dobro, propaguje tolerantný islam, má progresívny prístup k ženám, kladie dôraz na altruizmus a vzdelanie a je považovaný za jednu z najdôležitejších moslimských osobností na svete”.
Politológ poukazuje aj na pokryteckosť západu, keďže lídri západných krajín vyjadrujú Erdoganovi podporu a pripomína “sultánove” diktátorske sklony :
“Západní lídri vyjadrujú podporu tureckému prezidentovi Erdoganovi a jeho demokracii. Akej demokracii? V tureckých väzniciach je viac novinárov ako v Číne a Iráne, paranoidný diktátor Erdogan vyhadzuje zo zamestnania predstaviteľov vysokých škôl, súdov a prokuratúry ako sultán, krvavo potláča opozičné demonštrácie, stav ľudských práv je tam horší ako v Rusku a my tu tárame o nejakej demokracii??”
Chmelár však zachádza ešte ďalej a tvrdí, že Erdogan chce nastoliť v Turecku islamistickú diktatúru:
“Erdogan sa vydal na cestu k autokratickému režimu už pred niekoľkými rokmi, po tomto (z jeho pohľadu úspešnom) prevrate sa však otvorene vydal smerom k islamistickej diktatúre.”
Podľa Chmelára chce Erdogan obnoviť Osmanské impérium a kritizuje aj jeho vydieranie Európy pomocou imigrantov. “Na mušku” si zobral aj Slovenských politikov a to konkrétne premiéra SR Roberta Fica a prezidenta Andreja Kisku :
“Vzťah k tureckému diktátorovi Erdoganovi vytvoril zvláštnu symbiózu medzi prezidentom Kiskom a premiérom Ficom. Robert Fico ho nazval svojím priateľom po prvýkrát pred troma rokmi počas oficiálnej návštevy Turecka, Andrej Kiska minulý rok pri Erdoganovej návšteve Bratislavy. Dodnes si pamätám, ako veľmi som sa hanbil, keď Robert Fico v júni 2013 s vlajkou EÚ za chrbtom ako jediný európsky líder podporil brutálny zákrok v Istanbule proti demonštrantom, po ktorom zostalo niekoľko mŕtvych a tisícky zranených.”, napísal Chmelár.
Ako ďalej dodáva, hanbil sa aj za Kisku: “Rovnako som sa hanbil, keď slovenský prezident Kiska nadbiehal Erdoganovi len tri dni po tom, ako si dal schváliť zákon, ktorý mu zlegalizoval zásahy proti demonštrantom ostrými nábojmi. ”
Na záver Chmelár dodáva, že západ stratil svoje hodnoty, podporou diktátora Erdogana:
“My však démonizujeme Rusko a tyranov v Saudskej Arábii a Turecku nazývame svojimi priateľmi. Naozaj sa tu ešte niekto čuduje, že ľudí oddaných demokracii ubúda a extrémistov pribúda? Komu chceme touto politikou nahovoriť, že berieme svoje hodnoty vážne? Spomeňme si na to, ako Západ podporoval skorumpovaného šacha a tyrana Pahlavího, až kým trpiaci iránsky ľud nepovstal a obrátil sa Západu chrbtom. Chováme na Blízkom východe nového nepriateľa?”
Samuel Gdovin
