Einsteinova chyba

Einsteinove teórie a objavy sú alfou a omegou fyziky, ale čo ak sa mu nie všetko, čo zistil páčilo?  Fyzik Cormac O’Raifeartaigh v Einstainovej knižnice na univerzite v Jeruzaleme objavil dokument, ktorý naznačuje, že myšlienka rozpínania vesmíru sa mu veľmi nepozdávala. V dokumente nastolil otázku, či je možné, aby vznik hmoty vo vesmíre bol natoľko rýchly, aby jeho hustota aj počas procesu rozpínania zostala rovnaká.

Domnieval sa, že niečo také na základe jeho Teórie relativity skutočne možné je. Pustil sa teda do matematickej rovnice. Tá vyzerala spočiatku veľmi sľubne, no v derivácii urobil chybu. Neskôr ju síce opravil, ibaže po oprave už teória nedávala matematický zmysel. Novovytvorená hypotéza o rovnovážnom stave vo vesmíre sa mu v tej chvíli prestala pozdávať.

A to aj napriek tomu, že ešte v roku 1917 sformuloval model statického vesmíru. Použil pritom kozmologickú konštantu nevyhnutnú na riešenie rovníc, aby boli stacionárne, teda nezávislé na čase. Ibaže neskôr sám uznal, že jej použitie v tomto prípade nemalo ani pri pozorovania žiadne opodstatnenie, a tak ju označil ako chybu.

Zároveň v ňom naznačil aj svoje pochybnosti o teórii „veľkého tresku“. Hoci sa venoval ďalším teóriám a matematickým výpočtom, k teórii o statickom vesmíre sa už nevrátil. Britský fyzik Freid Hoyle až do 60. rokov spolu so svojimi kolegami teóriu statického vesmíru presadzoval. Pod tlakom nových dôkazov, ktoré neustále pribúdajú a hovoria o tom, že vesmír sa skutočne rozpína, sa tejto teórie vzdal.

Zdá sa, že ani samotnému Ainsteinovi sa nepozdávala táto myšlienka, naopak skôr bol pre neho prijateľnejší model statického vesmíru, ale pri tvorbe matematickej rovnice sa sám presvedčil, že ani on nemôže zmeniť zákony vesmíru a procesov, ktoré sa v ňom odohrávajú.

Z rovníc v dokumente vyplýva, že k rozpínaniu vesmíru dochádza vďaka odpudivej sile. Dnes sa označuje ako spomínaná „temná hmota“.  Aj napriek pokročilému výskumu vedci dodnes nepoznajú jej fyzikálnu podstatu. Domnievajú sa však, že postupne získa prevahu nad všetkými príťažlivými silami a samotnou gravitáciou. To napokon spôsobí, že vesmír ako ho poznáme prestane existovať. Dostane sa do takzvaného stavu tepelnej smrti. Znamená to, že v ňom nebudú prebiehať žiadne energetické procesy vrátane života.

mž