Spoločenstvo Deti sv. Alžbety – Aliancia za život, o.z. vzniklo a pracuje v Košiciach. Po šiestich rokoch máte za sebou také počiny ako priamu prípravu 1. Národného pochodu za život, tucet mestských pochodov za život, niekoľko rokov nepretržite trvajúcich modlitieb pred nemocnicami, kde sa vykonávajú potraty, cyklistickú púť po Slovensku spojenú s modlitbami pred potratovými klinikami, niekoľko mediálnych kampaní za ochranu nenarodených detí, zapojili ste sa aj do kampane počas referenda. Ako by ste stručne zhodnotili rok 2015?

Rok 2015 v istom zmysle začal schladením v podobe neúspešného referenda o ochrane manželstva a rodiny 7. februára. Toto schladenie bolo priamo úmerné veľkému úsiliu, aké sme vynaložili počas takmer ročnej prípravy, keď sme intenzívne pracovali s ľuďmi, aby sme im vysvetlili nebezpečenstvá genderových teórií. Referendum odhalilo – okrem mnohých zaujímavých skutočností – nízku úroveň poznania nášho obyvateľstva, naše limity ako aj ohromnú silu médií. Na druhej strane, napriek právnemu neúspechu 7. februára, nepriamo sme získali veľmi veľa. Urobilo sa veľa „neviditeľného“ dobra – pravda ľudskej prirodzenosti a význame sexuality a bola zviditeľnená, ohlásená a zapustila korene v mnohých srdciach.

Mesiace po referende sa už niesli v znamení príprav na 2. Národný pochod za život v septembri. Jeho masovosť ktosi okomentoval slovami, že sme Slovensku ukázali svaly. Možno to aj tak povedať, ale ukázali sme ich predovšetkým hlavne sebe samým. Po Národnom pochode za život máme posilnené vedomie, že na strane pravdy o dôstojnosti ľudského života nestojíme osamotení. Je nás veľa, vieme sa spájať a to nám dodáva odvahu do budúcnosti. V závere roka 2015 sa ma silno dotkla správa zo Slovinska, kde sa podarilo cez referendum zablokovať devalváciu manželstva muža a ženy. Ich úspech prežívam ako svoj vlastný a vďaka nemu sa aj na naše referendum zo 7. novembra dívam inými očami, milosrdnejšie.

Asi najväčšou pro-life udalosťou roka 2015 bol 2. Národný pochod za život v Bratislava. Boli ste členom úzkeho prípravného tímu. Podeľte sa s našimi čitateľmi o vaše pocity počas jeho prípravy a po ňom. Čakali ste tak veľkú účasť? Do Bratislavy prišlo cez 80.000 ľudí.

Ako pri všetko veľkom, príprava bola vyčerpávajúca a zároveň mimoriadne obohacujúca. Odmenou bol samotný deň D. Vtedy si človek uvedomí, že to stálo za to. Chceli sme zopakovať Košice spred dvoch rokov a zároveň sme si boli vedomí ťažkosti – sekularizovaná Bratislava, tlak médií, malomyseľnosť po referende, vzdialenosť pre Východniarov a iné. Robili sme to s vierou, že sa to dá. Tak sme pracovali, tak sme sa modlili. No, čím bližšie sme boli k dňu D, tým intenzívnejšie som prežíval opačné, negatívne indície. Ľudí som nerátal, a stojac pri pódiu, kdesi uprostred briežka na Námestí SNP som videl hore i dole. Naozaj sme ho zaplnili. Kto mal „zážitok spoločenstva“, ten bude vedieť, o čom hovorím. Ťažko sa mi to opisuje. Jednota vo veľkej veci je istý druh duchovnej radosti.

Aké máte plány na najbližšiu dobu? Čo očakávate alebo načo sa pripravujete?

Našu krajinu čakajú parlamentné voľby a nové zloženie politických síl. Výsledok volieb je pochopiteľne istým barometrom morálnej citlivosti, či nastavenia spoločnosti, vrátane postoja k otázke ochrany ľudského života. Výsledok volieb zavše dáva príležitosť k zamysleniu a stavia výzvy. Kým veľkú politiku môžeme viac-menej pasívne sledovať a len okrajovo ovplyvňovať, „drobnej“ práce je neúrekom. Mám na mysli hlavne formáciujednotlivcov k správnym postojom. Neraz som sa presvedčil, že chybným krokom proti životu predchádzal nedostatok informácii alebo absencia ľudskej opory. 2. Národný pochod načrtol veľmi vážnu oblasť, v ktorej sme ako Cirkev ešte veľkými dlžníkmi: konkrétna pomoc ohrozenému životu tehotnej ženy a jej dieťa či rodine. Popri hrdinských počinoch jednotlivcov nám treba prebúdzať utlmený potenciál kresťanských komunít.

Mám nejaké plány, no zistil som, že sa oplatí spoliehať aj na generálneho Plánovača. Často Boh otvára zdanlivo neschodné cesty a naozaj ukazuje ako ďalej. Musím povedať, že už sa teším na „Boží scenár 2016“. Ako pokračovanie Národného pochodu za život a zároveň ako náplň Roka milosrdenstva pripravujeme krok novým smerom. Verím, že čoskoro ho budeme môcť prezentovať verejnosti. A s plnou vážnosťou dodávam: „Ak Boh dá…“

Vaším cieľom je úplné zastavenie potratov. Ako sa dívate na iniciatívu poslancov (Jozef Mikloško, Štefan Kuffa), ktorí za potrat žiadali dlhoročné tresty? Je to podľa vás cesta?

Čo sa týka legalizácie abortov, ide o najhrubšiu nespravodlivosť, kedy je právnej a spoločenskej ochrany zbavený najslabší, najnevinnejší a najbezbrannejší človek. Nikto a za žiadnych okolností nemá právo siahnuť na život nevinného človeka. Ľudská dôstojnosť sa neviaže na vek, ani na váhu, ani na pohlavie či vzdelanie, ani na národnostnú či náboženskú príslušnosť. Potraty dnes však nie sú filozofickou dilemou, ale vecou konzumného a promiskuitného životného štýlu.

Keď sme boli pred niekoľkými mesiacmi v Košiciach odovzdať riaditeľom „potratových pracovísk“ petície s požiadavkou upustiť od toho, nikto neargumentoval, že to ešte nie sú ľudia. Zväčša poukazovali na ťažké okolnosti, kvôli ktorým treba mať poruke interrupcie. Ide o klasický relativistický scenár, kedy nevýhodnú pravdu jednoducho zrušíme. Matka Terézia to rukolapne opísala: „Chudoba je, keď dieťa musí zomrieť, aby si ty mohol žiť, ako sa ti zachce.“ Zrušenie potratového zákona je vec základnej spravodlivosti, nikoho nediskriminuje, ale chráni právo na život pre každého. Tento krok je však mimoriadne ťažký, zdanlivo nemožný, pretože nás všetkých zaväzuje, obmedzuje, zaťažuje. To vyvoláva paniku; presnejšie, pro-potratové štruktúry vyvolávajú paniku a stále je dosť tých, ktorí spanikária.

Našťastie, zdá sa mi, že pribúda tých, ktorí už začínajú chápať jednoduchú pravdu, že „dieťa je dar“ alebo ako to povedal pápež Ján Pavol II. „ľudský život je vždy dobro.“ Kto tejto logike nerozumie, rád by som ho zoznámil s otcami, ktorí nechceli prijať ďalšie dieťa a po narodení urobili spontánny obrat o 180 stupňov. Tresty pre ženy, ktoré podstúpia umelý potrat? Myslím, že je okolo toho viac emócií než uvažovania. Malo by to byť naopak. Možno nie zákon na papieri, ale iste zákon rozumu stanovuje, že počaté dieťa je plnohodnotný človek. Úmyselné zabitie človeka (o to viac nevinného a bezbranného) sa nazýva vražda. Ak sa nepohoršujeme nad trestom za menšie prečiny (krádež, podvod…), chápeme, že vražda si tiež zasluhuje primeraný trest. Stojíme však pred otázkou, kto je vrah v prípade umelého potratu. Odpovedám: v istom zmysle my všetci a to v takej miere, v akej sme mohli niečo urobiť a neurobili sme. Matka, lekár, otec dieťaťa, rodičia tehotnej ženy, ja ako (ne)ľahostajný volič, ja ako (ne)všímavý sused, ja ako (ne)citlivý kňaz, ja ako (ne)zodpovedný učiteľ, ja ako majiteľ televízie či novín,…

Teda aby som sa vrátil k otázke, či je správne trestať ženy za to, že podstúpili interrupciu. Precitlivenosť časti médií a verejnosti na diskusiu o trestoch za delikt umelého potratu je podozrivá. Veď vôbec neriešime skutočnosť, že v našom právnom poriadku sú rodičia prísne trestaní za telesné či psychické ubližovanie vlastným deťom. Neriešime ani tresty pre rodičov za zanedbanú starostlivosť. Podobne chápeme tresty, ak rodič alebo niekto iný úmyselne usmrtí svoje narodené dieťa. Trestný zákon č.300 z roku 2005 dokonca kladie pod osobitnú ochranu tehotnú ženu a vyrubuje špeciálne tresty pre tých, ktorí ohrozia jej tehotenstvo, čiže jej dieťa.

Nerozumiem, prečo v tejto otázke namiesto zvažovania najlepšieho riešenia mnohí poukazujú na návrat do stredoveku. Spomínam si na vyjadrenia mienkotvorného denníka, že zákaz nedeľného predaja je pre Slovensko návratom do stredoveku. O pár dní neskôr som stretol človeka, ktorý strávil dlhší čas v Rakúsku. Zdieľal mi svoje prekvapenie, že u našich západných susedov sa dá v nedeľu natankovať len málokde, resp. len na „automatických“ pumpách. Čo dodať? Nerozhľadeného človeka možno ľahko manipulovať.

Hlasovanie o návrhu zákona nakoniec skončilo šokujúco tesne 12 – 17. A to preto, že sa drvivá väčšina poslancov zdržala. Čím si to vysvetľujete?

Neviem sa vyjadriť, pretože nepoznám úmysly tých, ktorí sa zdržali hlasovania. Ja možné, že to urobili na žiadosť svojho straníckeho lídra, aby si pred voľbami nepohnevali časť volebnej základne. Ak to urobili z vlastného popudu, je to hodné zamyslenia. Nech je to tak, či onak, iba 17 radikálnych odporcov tak reštriktívneho návrhu zákona považujem za dobré znamenie. Je to prejav ak nie úcty, tak minimálne bázne – hoci by bola aj vypočítavá.

V najbližších voľbách kandidujú hlavne na kandidátke KDH do parlamentu viacerí proliferi, asi najlepšie poznáte Mareka Michalčíka, s ktorým ste v jednom tíme pracovali pri oboch národných pochodoch za život …

S Marekom sa poznáme a spolupracujeme od roku 2009. Dlhoročnou angažovanosťou vo Fóre života sa vypracoval na rozhľadeného pro-lifera. Spolupracovať s ním bok po boku bol pre mňa veľký dar. Marek je vytrvalý a systémový pracant. Vďaka jeho prirodzenej taktnosti a úctivosti v komunikácii sme ľahko riešili napätia. S rešpektom sa radil i rozhodoval či prijať ponuku od KDH. Povedal áno. Keby sa dostal do parlamentu, otvorí sa mu široké pole pôsobnosti a pro-life hnutiu na Slovensku nové možnosti pri ochrane dôstojnosti ľudského života. Preto tento krok veľmi vítam a podporujem.

Čo by ste chceli popriať našim čitateľom?

Hlad po pravde a lásku k pravde. To chcem zapriať nielen vaším čitateľom, ale nemenej aj vašej redakcii.