Môj profil 
Predplatné
Čína počas posledných dvoch týždňov masívne znížila zásobu amerických štátnych dlhopisov. Pekinská vláda predala dlh USA v hodnote miliárd dolárov, aby zvýšila devízové rezervy pre podporu juanov.
Čínska centrálna banka (PBoC) predala americké štátne dlhopisy a to ako priamo, tak aj nepriamo, hlási agentúra Bloomberg s odvolaním na vnútorné informácie. Počas posledných dvanástich mesiacov znížila PBoC svoje devízové zásoby o 315 miliárd dolárov. Zostávajúce devízové rezervy 3150 miliárd dolárov – najväčšie svetové zásoby – budú v dôsledku pokračujúceho zásahu Číny na stabilizáciu finančného trhu klesať až do konca roka na mesačnej báze o 40 miliárd dolárov, ako vyplýva zo správy agentúry Bloomberg.
Dňa 11. augusta PBoC prekvapivo devalvovala juan. Od tej doby centrálna banka predáva stále viac amerických štátnych dlhopisov na podporu devalvácie. Finančný blog Zero Hedge odhaduje, že čínska centrálna banka predala dlhopisy vo výške najmenej 100 miliárd. Francúzska banka Société Générale dokonca predpokladá, že Čína sa zbavila viac ako 106 miliárd dolárov počas dvoch týždňov. Pre porovnanie, počas prvých šiestich mesiacov tohto roka Čína predala americké štátne dlhopisy v celkovej hodnote 107 miliárd dolárov.
Podľa oficiálnych údajov ľudová republika ovláda asi 1,48 bilióna amerického dlhu. To zahŕňa asi 200 miliárd amerických štátnych dlhopisov, ktoré Čína drží prostredníctvom kanálov v Belgicku. Dve tretiny čínskych menových rezerv sú v likvidnej forme. Société Générale k tomu poznamenáva, že “čínske menové rezervy majú 134 percent odporúčanej hodnoty alebo inými slovami, asi 900 miliárd dolárov môže byť použitých na menové intervencie bez toho, aby vážne ovplyvnili vonkajšiu pozíciu Číny.”
“Centrálna banka bude počas najbližších troch mesiacov pravidelne intervenovať na menovom trhu s cieľom stabilizovať menu. Čína obetuje niektoré zo svojich menových rezerv v záujme dosiahnutia tohto cieľa,” citoval Bloomberg analytika Citigroup.
Société Générale predpokladá, že PBoC bude aj naďalej predávať dlh USA, aby znovu doplnila svoje devízové rezervy. Tie boli značne znížené kvôli devalvácii juanu. Denné výkyvy juanu v dôsledku intervencií nikdy nepredstavovali viac ako 0,1 percenta voči doláru.
Pre USA sa stáva menová politika Číny čoraz väčším problémom. Vzhľadom k masívnemu predaju by mohli spôsobiť vystrelenie výnosov z amerických vládnych dlhopisov, čo by masívne zvýšilo náklady na získavanie peňazí pre americkú vládu.
“Predpokladajme, že rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny, ktoré držia 5,491 miliardy dolárov rezerv, znížia v roku 2015 svoje podiely o 10 percent. To zodpovedá 3,07 percenta HDP Spojených štátov, čo znamená, že úrokové sadzby štátnych dlhopisov USA vzrastú o obrovských 108 bodov,” píše sa v správe od Citibank. Vznikajú však tiež obavy, že sa Čína zbavuje amerických dlhopisov cielene a pripravuje tak pôdou pre zavedenie juanu ako svetovej rezervnej meny.
