Môj profil 
Predplatné
Eduard Chmelár však prichádza s pozoruhodným postojom. Na svojom profile sociálnej siete Facebook totiž uviedol: „Keď teda Američania na nás kričia, že dávajú na obranu čoraz viac prostriedkov, treba im odkázať, že majú prestať viesť útočné vojny a výdavky im klesnú. Práve tieto nezodpovedné a často protiprávne útoky voči iným štátom predražili naše náklady na bezpečnosť do astronomických výšok.“
Zároveň dodal, že „uznávané medzinárodné inštitúcie ako SIPRI však upozorňujú, že rast zbrojenia vo svete je šialený, samoúčelný a už dávno sa vymyká potrebám obrany. Členské štáty EÚ vynakladajú už dnes na vojenské účely 25 percent svetových výdavkov, hoci sú určené len pre 7 percent populácie. Nie je teda pravdou, že to nestačí, že potrebujeme viac zbraní. Potrebujeme najmä viac porozumenia a dialógu.“
Mierový projekt
Chmelár tiež poukázal na ďalšiu skutočnosť. Európski politici pri úvahách o obrane vlastného územia totiž zabudli na jednu dôležitú vec, a to, že zjednotená Európa vznikala ako mierový projekt. Vojenská sila by sa teda podľa neho mala používať na obranu územia, nie na vojenské intervencie. „Keby nás v rámci NATO nenútili financovať americké vojenské dobrodružstvá, obrana by nemusela byť taká drahá , ako to dokazujú nielen vojenské rozpočty neutrálnych štátov,“ dodal.
Ohľadom neutrality Slovenska začalo diskusiu občianske združenie Rastic. Signatári výzvy za vojenskú neutralitu Slovenska totiž žiadajú kompetentných, aby otvorili fundovanú verejnú diskusiu na rozličných úrovniach spoločenského a politického života. Preto sa dovolávajú, že v prípade, ak sa preukáže vôľa občanov získať vojenskú neutralitu, aby kompetentní rešpektovali hlas národa a následne využili všetky legálne a diplomatické prostriedky na národnej a medzinárodnej úrovni (viac TU).
V súvislosti s obranou územia, Chmelár po volebnej noci pre portál Aktuálne.sk vysvetlil výroky Trumpa týkajúce sa možnosti, že Američania neprídu európskym štátom na pomoc. „V skutočnosti to jeho kritici vyslovili pred dvadsiatimi rokmi ešte drsnejšie, pravda, nie pred celým svetom: keď sa v prvej vlne rozširovania NATO domáhali niektorí kongresmani právnej analýzy, či musí ísť armáda Spojených štátov automaticky vojensky na pomoc Prahe, Varšave alebo Budapešti v prípade ich napadnutia, ubezpečila ich vtedajšia šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová, ako aj vtedajší prezident Bill Clinton na základe stanoviska ústavných právnikov úplne jednoznačne – nie, nemusí.”
Dodal tiež, že NATO nám nemusí prísť na pomoc bez podmienok. “Nemusí nielen vtedy, keď sa niekomu zdá, že Európania platia málo. Jednoducho: nemusí. Trump skrátka pohoršil elity tým, že na predvolebných mítingoch vykrikoval niečo, o čom sa doteraz taktne mlčalo,” ozrejmil Chmelár.
.jpg)
.JPG)
