“Obranné letálne zbrane, ktoré by USA dodali Ukrajine by umožnili Ukrajincom ochrániť sa pred ruskou agresiou” tvrdí americký predstaviteľ. Ako obyčajne relevantné dôkazy o ruskej agresii voči Ukrajine nedokázal Kurt Volker predložiť. Je však presvedčený, že dodávky zbraní Ukrajine by umožnili viesť “nový strategický dialóg s Ruskom”.

Američania teda pripravujú dodávky letálnych zbraní Ukrajine, pričom uvažujú, že k týmto dodávkam môže dôjsť v priebehu niekoľkých mesiacov. Vyjadrenia Volkera sa uskutočnili krátko po rozhovoroch v “normandskom formáte” medzi lídrami Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka. Lídri týchto štyroch krajín sa dohodli na tom, že z frontovej línie obe strany stiahnu svoje ťažké zbrane. Američania, ktorí sú mimo Normandského formátu sa rozhodli mútiť vodu.

Doteraz USA dodávali Ukrajine len neletálne prostriedky ku ktorým patrili prieskumné drony Raven, noktovizory, delostrelecké radary, nepriestrelné vesty a vozidlá Hummer v základnej verzii. Objem americkej pomoci Ukrajincom predstavoval sumu približne 100 miliónov USD ročne, pričom veľká časť týchto prostriedkov zmizla netransparentným spôsobom vo vreckách ukrajinských oligarchov.

Okrem toho americkí inštruktori viedli výcvik ukrajinskej Národnej gardy a podľa viacerých indícii aj dobrovoľníckych oddielov. V máji 2017 Senát USA odsúhlasil rozpočet 150 miliónov USD pre Kyjev, v rámci ktorého sa financoval aj výcvik vojakov, logistika a dodávky obranných letálnych zbraní.

V júni 2017 žiadal Porošenko amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby USA dodali Ukrajine letálne zbrane. Ukrajinský minister obrany Stepan Poltorak na svojom účte v Twitteri napísal, že Kyjev je pripravený prevziať letálne zbrane od USA, ak sa USA rozhodnú letálne zbrane Kyjevu dodať.

Andrej Manojlo, profesor Katedry ruskej politiky fakulty politilógie na Moskovskej štátnej univerzite M.V. Lomonosova je presvedčený, že dodávky letálnych zbraní Kyjevu povedú k eskalácii napätia na Donbase. Obamova administratíva so svojou protiruskou rétorikou sa podľa profesora Manojla obávala dodať Kyjevu letálne zbrane, situácia sa však zmenila.

Americký kongres v rámci svojho boja proti Trumpovi siaha k radikálnym krokom s cieľom dostať Trumpa do pasce, z ktorej by nemal úniku. Ak bude Trump pasívny, obvinia ho z podpory Ruska a  zrady amerických záujmov, ak naopak bude aktívne súhlasiť,posilní sa pozícia jastrabov a pozície Trumpa sa ešte viac oslabia. Cieľom protitrumpovskej americkej opozície je dosiahnuť Trumpov predčasný odchod z prezidentskej funkcie.

Dodávka zbraní Ukrajine prinesie so sebou vyostrenie situácie na Donbase, čo sa prejaví aj v novej kríze rusko-amerických vzájomných vzťahov. Tento cieľ trumpovskej opozícii samozrejme vyhovuje. V prípade, že USA dodajú Kyjevu zbrane, Rusko dodá zbrane separatistom. Vznikne tak nepríjemná kríza, v ktorej Trump nadlho uviazne.

Na Trumpa tlačí protitrumpovská opozícia z rôznych strán. Tlačia na neho kongresmeni a senátori z Demokratickej strany, časť Republikánov, časť podnikateľov, bankárov a priemyselníkov. Dokonca záujem na vyostrení situácie na Ukrajine môžu mať aj predstavitelia amerických zbrojárskych koncernov, ktorí Trumpa podporujú, pretože kríza na Ukrajine a dodávky zbraní Ukrajincom budú znamenať pre zbrojárske koncerny nové kontrakty a zisky.

Donald Trump potrebuje upevniť svoje postavenie vo vnútropolitickom americkom zápase. Už v minulosti Trump niekoľkokrát povedal, že Ukrajina ho nezaujíma a ukrajinský problém mieni prenechať Európe. Európa však z toho takisto veľkú radosť nemá, ukrajinský problém podnietili Američania a Európania nechcú teraz za Američanov riešiť náročnú situáciu. Od roku 2001 nedokázali Američania vyhrať ani jednu vojnu, ich jediným cieľom bolo zmeniť štáty, ktoré napadli na zónu chaosu (Ukrajina, Sýria, Afganistan, Irak, Somálsko, Lýbia)

Volkerove tvrdenia, že USA chcú dodať Ukrajine len obranné letálne zbrane označil ruský expert za klasické americké klamstvo. Do tejto kategórie patrí napríklad systém riadenia delostreleckej paľby. Ak Ukrajinci získajú takéto automatizované systémy, ich delostrelectvo prevýši delostrelectvo separatistov.

Dnes sa na Ukrajine bojuje najmä pomocou delostrelectva, ukrajinské pokusy o prielom sa končia vysokými stratami a neúspešne. V súboji delostrelectva budú Ukrajinci s automatizovanými systémami riadenia paľby v obrovskej výhode, čo môže zmeniť strategickú situáciu na fronte. Takže Rusko dodá obdobné systémy separatistom a situácia sa rýchlo vyostrí.

Ruský expert nepredpokladá, že sa na Ukrajine v blízkosti frontovej línie objavia americkí vojaci. Na ich vkus bude frontová línia príliš horúca a Američania (s výnimkou špeciálnych jednotiek a parašutistov) už ukázali aj v Iraku, Afganistane a Somálsku, že majú problémy bojovať aj s oveľa slabším, no odhodlaným nepriateľom. V prípade potreby však dokážu v oblasti nasadiť “žoldnierov bez národnosti” (v prípade potreby pokojne stiahnu bojovníkov aj zo Sýrie), prípadne ukrajinské dobrovoľnícke oddiely, ktoré budú plniť úlohu ich zástupnej armády.

Európania sa dívajú na americké aktivity na Ukrajine s nevôľou. Všetci vedia, že Američania nechcú pripustiť silné Euro, pretože to by oslabovalo dolár a snažia sa zabrániť ekonomickému prepojeniu Európy, Ruska a Číny, ktoré by ich odsunulo na vedľajšiu koľaj.

Američania, aby sa zachránili potrebujú vyvolať konflikt, ktorý oslabí nielen Rusko a Čínu, ale aj Európu. To by umožnilo Američanom ďalej dominovať aj v 21.storočí. Pozícia Európy je nejednotná, Američania cez proamerické politické európske elity zatiaľ kontrolujú veľkú časť európskeho kontinentu, protiamerický odpor však má v Európe stúpajúcu tendenciu. Američania sú ochotní aj kompenzovať časť európskych strát, takže z európskej strany nepôjde nakoniec o žiadnu silnejšiu revoltu voči sankciám či americkej politike.

Pavel Salin, ruský riaditeľ Centra politologického výskumu Finančnej univerzity je presvedčený, že Volkerove slová sú už súčasťou obchodu, ktorý sa snažia Američania s Ruskom viesť. Pre samotného Trumpa je Ukrajina až tretím problémom v poradí. Najväčší záujem má Donald Trump a jeho administratíva na riešení problému v Ázijsko-tichooceánskom regióne, na druhom mieste je blízky východ a Sýria a až na treťom mieste je Ukrajina a Východná Európa, nakoniec nasleduje Arktika so svojimi bohatými zdrojmi.

Podľa Salina sa chystajú momentálne Američania s Rusmi handlovať, pretože vedia, že Ukrajinu kladú Rusi vo svojom rebríčku na prvé miesto, na ruskom rebríčku potom nasleduje Sýria a blízky východ (ak sa udrží Blízky východ, teroristi sa neprelejú cez Afganistan do bývalých stredoázijských republík a odtiaľ do Ruska), potom Ázijsko-tichooceánsky región. Arktiku majú Rusi pod kontrolou, pretože Američania nedokážu v takýchto brutálnych prírodných podmienkach momentálne pôsobiť. (Amerických výsadkárov na zimnom cvičení v severnom Nórsku museli s omrzlinami z nefunkčných strojov zachraňovať nórski vojaci).

V najbližších týždňoch sa ukáže, či sa Rusi a Američania dohodnú, alebo sa situácia vyostrí podobne ako v Sýrii, či v ukrajinskom Ilovajsku a Debalceve, kde utrpeli Ukrajinci pred určitým časom katastrofálne porážky.

Anna Sedova