Zvýšenie záloh za teplo v Kežmarku je podľa ekonomickej ombudsmanky chybou správcu

„Od januára čelia obyvatelia Kežmarku skokovému zvýšeniu zálohových platieb za teplo o viac než 100 percent, pričom s vysvetleniami mesta Kežmarok nemožno súhlasiť. Povinnosťou správcu a zároveň výrobcu a dodávateľa tepla bolo nastavovať zálohové platby priebežne a v súlade s reálnymi nákladmi, a to aj počas poberania štátnej dotácie. Ak by boli zálohy upravované postupne v rokoch 2023 až 2025, k dnešnému skokovému zvýšeniu by nedošlo,“ tvrdí Jankovičová s tým, že zodpovednosť za vzniknutú situáciu nemožno prenášať na obyvateľov.

Občania majú podľa nej v tejto súvislosti niekoľko možností. Vlastníci bytov sa môžu individuálne odpojiť od centrálnej dodávky tepla na ohrev vody a zabezpečiť si vlastný ohrievač vody v byte po schválení na schôdzi vlastníkov a následnom oznámení správcovi. „Prípadne môžu vlastníci rozhodnúť aj o spoločnom odpojení celého bytového domu od centrálneho vykurovania a vybudovaní vlastnej kotolne v súlade so zákonom o tepelnej energetike,“ dodala Jankovičová. Podotkla, že obyvatelia majú právo byť pravidelne informovaní o cenách energií a prípadnom zvýšení, aby boli na túto situáciu pripravení a mohli si nastaviť rozpočet. Náhle a extrémne zvýšenia záloh podľa nej signalizuje prípadné systémové zlyhanie správy tepla.

„Spoločnosť Spravbytherm sa ohradzuje voči tvrdeniam energetickej ombudsmanky. Tvrdenie, že zálohy mali byť upravované postupne už počas poberania štátnych dotácií, považujeme za vecne nesprávne a v rozpore s platnou legislatívou aj ekonomickou logikou,“ reagoval konateľ spoločnosti Marián Bešenej.

Vysvetlil, že zálohové platby sa zo zákona určujú na základe predpokladaných nákladov, ktoré vychádzajú z aktuálne platných cien schválených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a nariadení vlády o zastropovaní cien. Bešenej dodal, že v rokoch 2023 až 2025 štát plošne dotoval ceny energií. „Ak by sme obyvateľom umelo navyšovali zálohy nad rámec týchto dotovaných cien, konali by sme neoprávnene a bezdôvodne by sme zadržiavali finančné prostriedky občanov,“ skonštatoval.

K súčasnému nárastu cien podľa neho nedošlo pre „zanedbanie“ priebežnej úpravy, ale pre zásadnú zmenu štátnej politiky od 1. januára, kedy bola plošná pomoc nahradená adresnou. „Žiadny subjekt v roku 2023 až 2025 nemohol s istotou predpovedať presný termín ukončenia plošných dotácií. Zodpovednosť za skokové zvýšenie platieb preto nemožno prenášať na správcov a dodávateľov, ktorí len postupovali podľa vtedy platných zákonných pravidiel,“ uzavrel Bešenej.