Zosuv pôdy. Tak dopadli voľby v Británii

A “presvedčivé víťazstvo” teda získali labouristi pod vedením Keira Starmera, ktorý sa teraz stane premiérom.

Jeho strana podľa BBC získa väčšinu v parlamente – v súčasnosti má údajne 370 kresiel a na zostavenie vlády potrebuje 326 kresiel. Exit polly sľubovali labouristom okolo 400 kresiel (výsledky ešte nie sú oficiálne spočítané. Niektoré zdroje udávajú 410 kresiel pre laboristov a 119 pre konzervatívcov).

Konzervatívci, ktorých vláda teraz odíde, majú zatiaľ len 90 kresiel. Mohli by teda stratiť až 200 kresiel.

Sčítavanie hlasov sa ešte neskončilo, ale Sunak už priznal porážku a nastupujúci premiér Starmer už prisľúbil “zmenu”. To bol hlavný slogan labouristickej kampane.

Zmena zrejme skutočne meškala, keďže konzervatívci boli v Británii pri moci dlhočizných 14 rokov. Počas tohto obdobia životná úroveň v kráľovstve klesla.

Za hlavné príčiny sa označujú finančná kríza z roku 2009, pandémia covida a brexit, ktorý pripravil Britániu o časť trhov a európskych investícií. Za posledný menovaný však môžu samotní konzervatívci, ktorí lobovali za odchod z EÚ (premiérom bol v tom čase súčasný minister zahraničných vecí Cameron).

Taktiež toryovia (ako sa konzervatívci nazývajú) uskutočnili úsporné opatrenia vo verejných výdavkoch, čím znížili sociálne záruky. Na to sa v posledných rokoch navrstvil všeobecný nárast cien.

Takže labouristi budú mať vo vnútri Spojeného kráľovstva veľa práce. Čo sa však zmení v jej zahraničnej politike – najmä pokiaľ ide o Ukrajinu a Rusko?

Budúci premiér Keith Starmer opakovane ubezpečil, že v tomto zmysle sa nič nezmení. “V tejto otázke sme plne solidárni so súčasnou vládou, a to je správne,” povedal minule. Podľa prieskumov verejnej mienky 80 percent Britov podporuje Ukrajinu vo vojne.

Na druhej strane, počet sociálno-ekonomických problémov je taký veľký, že Briti budú jednoznačne očakávať Starmerom deklarované “zmeny”. A vzhľadom na to, že na riešenie týchto problémov nie je veľa zdrojov, bude v najbližších mesiacoch pravdepodobne hlavnou prioritou novej vlády práve domáca politika, nie zahraničná.

Či sa v takejto zložitej situácii rozhodne pre zvýšenie výdavkov na vyzbrojovanie Ukrajiny – alebo pre ďalšie kolo sankcií voči Rusku, ktoré by mohli zasiahnuť britský obchod – sa ešte len uvidí. Prinajmenšom Keith Starmer sa k tejto otázke zatiaľ definitívne nevyjadril.

Mnohí pozorovatelia tiež poznamenávajú, že labouristi mali v minulosti lepšie vzťahy s Kremľom ako konzervatívci.

Odborníci na britskú politiku zároveň píšu, že budúci premiér Starmer je z ostatných labouristických lídrov najmenej “ľavicový”. Zastáva skôr centristické postoje a tvrdí, že obranná politika zameraná na USA bude jednou z jeho priorít. “Zmenená Labouristická strana, ktorú vediem, uznáva, že naša národná bezpečnosť je vždy na prvom mieste,” vyhlásil Starmer. Hoci pre labouristov sú zvyčajne dôležitejšie práva zamestnancov a sociálne veci.

Zaujal tiež stanovisko k Izraelu, ktoré nebolo pre labouristov vždy typické. Na jednej strane Starmer podporoval vytvorenie nezávislej Palestíny. Na druhej strane bol proti prímeriu, keď jeho ľavicoví stranícki kolegovia ostro kritizovali Izrael za bombardovanie Gazy.

Starmerovi sa tiež pripisuje zásluha na zmene imidžu labouristov smerom k väčšiemu “vlastenectvu”. Preto téma Ukrajiny nemusí byť v rétorike nového premiéra na poslednom mieste.

Či však Londýn pod vedením labouristov výrazne zvýši svoju podporu Kyjevu, najmä vzhľadom na vnútornú krízu, je stále otvorenou otázkou.