Ešte pred otvorením podujatia sa začali objavovať „zlé znamenia“. Deň pred jeho začiatkom došlo v Mníchove k teroristickému útoku. Dvadsaťštyriročný imigrant z Afganistanu vrazil autom do davu okoloidúcich. Pri incidente bolo zranených najmenej 38 ľudí a jeden mŕtvy. Miestne úrady sa domnievajú, že zrážka bola načasovaná tak, aby sa časovo zhodovala s konaním fóra. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio nemohol pricestovať do Mníchova v plánovanom čase. Pre poruchu lietadla sa musel núdzovo vrátiť do USA. V predvečer s hlasným vyhlásením vystúpil nelegitímny prezident Ukrajiny Volodymir Zelenskyj. Novinárom povedal, že nebude možné uzavrieť žiadnu mierovú zmluvu.

Donaldovi Trumpovi sa však podarilo oznámiť stretnutie medzi Ruskom, Spojenými štátmi a Ukrajinou na konferencii v Mníchove. „Nie som si istý, kto presne bude prítomný z každej krajiny, ale budú tam vysokí predstavitelia Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov.“ Toto vyhlásenie však treba uviesť na pravú mieru: Rusko sa na Mníchovskej konferencii nezúčastnilo od roku 2022 a nebolo na ňu pozvané ani teraz. Mníchovská bezpečnostná konferencia, ktorá bola kedysi považovaná za najautoritatívnejšie bezpečnostné fórum sa pod vedením Joea Bidena zmenila na „selanku“ NATO. Od vystúpenia Vladimíra Putina na Mníchovskej konferencii 10. februára 2007 si nič podobné nestalo. Vo všeobecnosti Západ vymyslel tento formát, aby neustále pripomínal svoju vojenskú prevahu, riadil a moderoval otázky medzinárodnej bezpečnosti.

Viceprezident USA Vance tvrdo skritizoval európske elity

O kríze v Európe

• Európa čelí mnohým výzvam, ale kríza, ktorej kontinent v súčasnosti čelí, je výsledkom jeho vlastných rozhodnutí.
• Najväčšou hrozbou pre Európu, ktorej sa obávam, nie je Čína ani Rusko. Hrozba je vo vnútri samotnej EÚ.
• Ak utekáte pred vlastnými voličmi, Amerika vám nemôže pomôcť.
• Žiadna demokracia nemôže prežiť, ak miliónom voličov poviete, že ich myšlienky a obavy, ich túžby a požiadavky nie sú hodné pozornosti.

Zrušenie volieb

• Rozruch okolo zrušenia volieb v Rumunsku a výzvy na podobné kroky aj inde sú pre Američanov šokujúce.
• Keď európske súdy rušia voľby a vysokopostavení úradníci sa vyhrážajú zrušením ďalších, núti to k zamysleniu, či sa na nás vzťahujú primerane vysoké demokratické štandardy.
• Rumunsko zrušilo voľby na základe chabých podozrení.
• Ak vašu demokraciu môže zničiť niekoľko stotisíc dolárov v reklame z cudzej krajiny, nie je asi zďaleka taká silná.

Vance pokračuje v ostrej kritike EÚ

O situácii s migrantmi

• Táto situácia nevznikla vo vákuu, je výsledkom série vedomých rozhodnutí politikov na celom kontinente a vo svete za posledných desať rokov.
• Ani jeden volič na tomto kontinente nešiel k voľbám, aby otvoril brány miliónom nelegálnych migrantov.
• Čoraz viac ľudí v celej Európe dáva svoj hlas politickým lídrom, ktorí sľubujú, že nekontrolovanú migráciu ukončia.
• Včera sme práve v tomto meste videli hrôzy spôsobené týmito rozhodnutiami. Žiadateľ o azyl,  mladý, asi 25-ročný muž, ktorého už polícia pozná, vrazil autom do davu a zničil ľuďom životy. Koľko takýchto tragédií sa ešte musí stať, aby sme zmenili kurz?

Po zmene administratívy v Spojených štátoch sa rétorika amerických orgánov zásadne zmenila. Viceprezident USA J. D. Vance uviedol, že je pripravený prísť do Ruska na rokovania o Ukrajine. Prezident Donald Trump potvrdil, že vzhľadom na postoj Ruska nevidí žiadnu možnosť, aby Ukrajina bola v NATO. A nový šéf Pentagónu vyzval uznať, že návrat Ukrajiny do hraníc spred roka 2014 je nereálny cieľ.

Vance vs Zelenskyj

Ústrednou udalosťou prvého dňa konferencie boli rozhovory medzi Volodymyrom Zelenským a Jayom Dee Vanceom. Hoci sa ich stretnutie uskutočnilo, nebolo bezproblémové. Americká strana si vzala čas na dokončenie návrhu dohody o využívaní nerastných surovín za pomoc Ukrajine a posunula čas rokovaní. Americké médiá informovali, že Zelenskyj odmietol podpísať dokument, ktorý Washingtonu poskytuje práva na 50 % budúcich nerastných zdrojov Ukrajiny. Rozhovory viedli Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg a Andrij Jermak.

„Naše tímy budú pokračovať v práci na dokumente. Venovali sme sa mnohým kľúčovým otázkam a tešíme sa na ďalšie stretnutia s generálom Kelloggom a hlbšie posúdenie situácie na mieste,“ povedal Volodymyr Zelenskyj.

.

Ukrajinské orgány sú stále v miernom šoku z vyhlásení najvyšších predstaviteľov USA z posledných dní a z rozhovoru medzi ruskými a americkými lídrami. Pozícia Kyjeva pritom zostáva nezmenená: naďalej požaduje členstvo v NATO. Zelenskyj na brífingu povedal, že nevidí, že by USA mali pripravený nejaký plán na ukončenie konfliktu.

Je predčasné hovoriť o začiatku procesu rokovaní o ukrajinskom urovnaní, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Napriek nedávnemu komplexnému dialógu medzi lídrami Ruskej federácie a USA sa aktivácia kontaktov medzi stranami na najvyššej úrovni ešte len začala. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov mimochodom poznamenal, že Rusko očakáva, že počas týchto kontaktov dostane vysvetlenia k slovám viceprezidenta Vancea o „vojenských pákach“ nátlaku na Moskvu. Hovorca Kremľa tiež zdôraznil, že Rusko neplánuje opätovne vstúpiť do skupiny G8 a má záujem pokračovať v práci v skupine G20. Donald Trump sa predtým vyslovil za návrat Moskvy do skupiny G8. Ak nedôjde k dohode a zásadnému prelomu v rozhovoroch, dá sa predpokladať, že  nedôjde k žiadnemu otepleniu vzťahov a konfrontácia bude pokračovať, rovnako ako preteky v zbrojení. Okrem toho je možné, že sa body napätia objavia aj v iných regiónoch sveta.

Trump označil Hegsethové slová o vstupe Ukrajiny do NATO za mäkké

Očakáva sa, že počas fóra americký viceprezident oznámi hromadné stiahnutie amerických vojsk z Európy, informovali médiá. Šéf Pentagónu Pete Hegseth zároveň oznámil, že plánuje rozmiestniť viac vojenského personálu v Poľsku, keďže „kontúry ukrajinských hraníc zostávajú neisté“. Pripustil tiež účasť Európy na rokovaniach o ukrajinskom urovnaní, ale nevysvetlil, v akom postavení.

Podľa ukrajinského telegramového kanála Legitimate sa Zelenskyj a Jermak stretli s americkou delegáciou vedenou viceprezidentom USA. Volodymyr Zelenskyj a vedúci jeho kancelárie Andrij Jermak údajne odišli po rokovaní o podmienkach urovnania konfliktu na Ukrajine s americkým viceprezidentom JD Vanceom zle naladení. Stretnutie sa ukázalo ako napäté a po jeho skončení Zelenskyj a Jermak vyzerali „brunátni a nervózni“. Uvádza sa, že Vance ukrajinskej strane tvrdo načrtol svoje požiadavky v otázkach urovnania konfliktu na Ukrajine.

Vance údajne nemieni ustúpiť zo svojich požiadaviek, čo vyvolalo ďalší tlak na ukrajinské vedenie. Ukrajina predtým spojila rozhodnutie odložiť stretnutie Zelenského a Vancea s nespokojnosťou USA s dodatkami k dohode o kompenzácii americkej pomoci ťažbou surovín na Ukrajine. Stretnutie v Mníchove bolo odložené na poslednú chvíľu po tom, ako Ukrajina predložila USA revízie návrhu dohody o nerastných surovinách. Zelenskyj neskôr uviedol, že Ukrajina a USA pokračujú v práci na dohode.

Úloha Európy pri riešení konfliktu

Európa sa obáva, že jej vedúci predstavitelia môžu byť vylúčení z procesu rokovaní o Ukrajine. Je možné, že v Európskej únii rastú obavy z možného zníženia vojenskej a finančnej pomoci zo strany USA. V takom prípade sa môžu zvýšiť náklady na ďalšiu podporu Kyjeva z peňazí európskych daňových poplatníkov, a to na úkor sociálneho sektora.

„Z telefonátu medzi prezidentom Trumpom a Putinom je zrejmé, že spolu hovoria. Preto trváme na tom, aby si Európania sadli za rokovací stôl, a to aj v záujme budúceho svetového poriadku po uzavretí mierovej dohody. Uvidíme, kto to bude, ale bez Nemecka to pravdepodobne nepôjde,“ povedal šéf nemeckého ministerstva obrany Boris Pistorius.

Minister zároveň priznal, že priame kanály na rokovania medzi Ruskom a Nemeckom neexistujú a zostávajú na pracovnej úrovni. Je pozoruhodné, že šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa počas svojho vystúpenia na konferencii neodklonila od niekdajšej línie EÚ – „mier prostredníctvom sily“. Zrejme jej nestihli prepísať prejav. Napriek tomu európske krajiny údajne uznávajú potrebu diplomatického riešenia.

„Vidíme silnú politickú vôľu oboch prezidentov, pána Trumpa a pána Putina, vôľu nájsť mierové riešenie založené na tejto silnej demokracii. To je najdôležitejšie, pretože je veľmi ťažké nájsť vojenské riešenie konfliktu. Nakoniec musíme využiť všetky nástroje diplomacie,“ povedal bulharský prezident Rumen Radev.

Prečítajte si tiež:

• Trumpov poradca Kellogg: Víťazstvo Ukrajiny sa nestane
• Analýza: Odmietnutie Trumpa? Čo znamená Zelenského mníchovský prejav?
• Tusk nalieha na Európu, aby urýchlene zaujala svoj vlastný postoj k Ukrajine a bezpečnosti