Zelenskyj požadoval, aby sa nezačali rokovania s Putinom, kým sa Washington nedohodne na spoločnom stanovisku s Ukrajinou (hoci Trump túto požiadavku už porušil, keď najprv zavolal Putinovi). Zopakoval európske obvinenia na adresu amerického prezidenta, keď povedal, že „ani raz nepočul Trumpa povedať, že Európa potrebuje miesto pri rokovacom stole“, spochybnil, či Amerika potrebuje Európu ako spojenca, a vyzval EÚ, aby sa „spoliehala na vlastné sily“ a vybudovala vlastnú armádu, do ktorej by sa zapojili aj ukrajinské ozbrojené sily.

Ak k tomu pridáme Zelenského rozpor s Američanmi v súvislosti s dohodou o nerastných surovinách, ktorú aktívne presadzoval Trump (západné médiá tvrdia, že ukrajinský prezident požadoval, aby USA poskytli výmenou za ložiská akési bezpečnostné záruky), potom dostaneme obraz prakticky úplného odmietnutia Trumpa vo všetkých bodoch jeho programu – skorý mier založený na kompromisoch s Putinom, ložiská nerastných surovín, vzťahy s Európou atď.

K tomuto kroku Zelenského (odmietnutiu Trumpových výziev na okamžité začatie rokovaní o ukončení vojny) pravdepodobne dotlačili západní „vojnoví štváči,“ ktorí po telefonáte amerického prezidenta Putinovi spustili v médiách masívnu kampaň na rozohnenie „zrady“.

A aspoň zatiaľ všetko vyzerá tak, že Zelenskyj tejto téme podľahol a naozaj sa rozhodol „ísť proti“ agende súčasného prezidenta USA. Pravdepodobne v domnení, že spoločným tlakom na Trumpa s Európou sa mu podarí posilniť vyjednávaciu pozíciu.

Je tu však veľké riziko

Po prvé, nie je známe, ako bude Trump reagovať na takéto Zelenského kroky a vyhlásenia. Súdiac podľa včerajšieho Vanceovho prejavu, rozpory medzi USA a Európou sa rýchlo prehlbujú a snaha ukrajinského prezidenta spoliehať sa na podporu EÚ a Veľkej Británie môže vo Washingtone spôsobiť opačný efekt, než sa očakávalo – prudko zhoršiť postoj USA k ukrajinskej vláde a podnietiť Trumpa, aby začal vyvíjať tvrdý tlak na Kyjev napríklad prostredníctvom blokovania dodávok zbraní.

Po druhé, pozícia EÚ nie je ani zďaleka jasná. Tvárou v tvár zvýšenému napätiu vo vzťahoch s USA sa mnohé európske krajiny môžu rozhodnúť, že vojna na dvoch frontoch proti Rusku a Amerike je pre Európu príliš veľká. A pokúsia sa čo najskôr obnoviť vzťahy s Ruskom, aby minimalizovali hrozbu priameho konfliktu a získali hospodárske výhody obnovením ruských dodávok energie.

Ale aj keď neuvažujeme o takomto čisto hypotetickom scenári, v každom prípade Európa sama bez pomoci Spojených štátov nie je teraz schopná v plnej miere zabezpečiť Kyjevu vojenské dodávky potrebné na pokračovanie vojny. Čo priznáva aj samotný Zelensky. To znamená, že Trumpovo odmietnutie pomoci bude mať pre Ukrajinu fatálne dôsledky.

Vo všeobecnosti je situácia mimoriadne zložitá a Zelenskyj veľmi riskuje

Pokiaľ ide o takúto Zelenského hru o všetko, spomíname si na jeho prejav v Mníchove presne pred tromi rokmi – vo februári 2022, v predvečer začiatku vojny. Ako neskôr písali západné médiá, Scholz a ďalší európski politici sa snažili ukrajinského prezidenta presvedčiť, aby oznámil odmietnutie vstupu do NATO, čo by podľa nich mohlo zabrániť vojne.

Zelenskyj to však nielenže neurobil, ale vo svojom prejave naznačil aj možnosť začatia prác na návrate jadrových zbraní na Ukrajinu. A to Putin takmer okamžite zaradil do zoznamu dôvodov na inváziu.

Prečítajte si tiež

• Zúfalý Zelenskyj v Mníchove tvrdil, že Rusi v lete napadnú krajiny NATO
• Nespokojná Ukrajina zažíva v týchto hodinách zdesenie
• Zelenskyj uviedol, prečo nemohol podpísať dohodu s USA o nerastnom bohatstve Ukrajiny