Uviedol to v relácii PubliQ Mira Frindta, ktorá vzniká v spolupráci so sita.sk. Tvrdí, že podozrenia sa netýkajú iba jednotlivých projektov, ale poukazujú na širší problém pri nakladaní s európskymi financiami.

Podľa Zdechovského sa po sérii auditov a kontrol začali niektoré slovenské ministerstvá správať opatrnejšie. Tvrdí, že viaceré projekty, ktoré pôvodne plánovali financovať z eurofondov, už Slovensko Európskej komisii na preplatenie neposiela a bude ich musieť uhradiť z vlastného rozpočtu. Ako príklad uviedol rekonštrukcie nemocníc či ďalšie investície, pri ktorých vznikli pochybnosti o oprávnenosti financovania.

Najčastejšie sú podľa Zdechovského preverované tri typy podnetov – investície v poľnohospodárstve, rôzne druhy stavieb a ich rekonštrukcie, a IT zákazky. Z týchto oblastí pochádza zhruba 70 percent podnetov. Zvyšok sa týka regionálnych projektov či projektov na podporu rómskej menšiny. Spomenul napríklad výsadbu rôznych lesoparkov okolo rómskych osád, kde nemajú ani pitnú vodu či splachovacie záchody. „Máme obrovský šanón ešte nepreverených podnetov týkajúcich sa ciest a cyklotrás. Už v minulosti sme upozorňovali napríklad na cyklotrasu v Ružomberku. Tých približne 400 metrov cyklotrasy vyzeralo ako zábery z nejakého ďalekého ruského východu. Niekto jednoducho zobral farbu, namaľoval pruh na starý chodník a tvrdil, že je to cyklotrasa a vyúčtoval to Európskej únii,“ podotkol Zdechovský.

Problémom sú podľa neho aj súťaže, ktoré majú vopred vybraného víťaza, pričom efekt projektov je otázny. „Na Slovensku žiadajú európske dotácie veľmi často firmy asistentov vašich poslancov Národnej rady SR, ktoré majú sídlo v Spojených arabských emirátoch,“ poukázal europoslanec.

Zdechovský zároveň upozornil na rozsiahle daňové podvody. Tvrdí, že približne tretina podvodov na DPH v Európskej únii prechádza cez Slovensko, hoci ich konečné dôsledky sa často prejavujú v iných krajinách. Kritizoval aj zmeny trestnej legislatívy, ktoré podľa neho umožnili páchateľom prispôsobiť svoje konanie tak, aby sa vyhli trestnej zodpovednosti.

Najväčším problémom podľa neho nie je nedostatok dôkazov, ale nedostatok skúsených vyšetrovateľov. Po reorganizácii špecializovaných policajných útvarov podľa Zdechovského Slovensku chýbajú odborníci, ktorí by boli schopní rozkrývať zložité ekonomické schémy. Zároveň tvrdí, že policajti nemajú vždy dostatočný prístup k európskym databázam ani k moderným analytickým nástrojom, ktoré sú podľa neho v okolitých štátoch bežnou súčasťou vyšetrovania. „Problém nie je v tom, že by neexistovali dôkazy. Problém je, že na Slovensku ich dnes nemá kto vyšetrovať,“ uzavrel Zdechovský.