Zaviesť sa má nový trestný čin poškodzovania vojnových pamätníkov

„Konania, keď dochádza k systematickým poškodzovaniam vojnových hrobov, vojnových kultúrnych pamiatok, odkazu prvej a druhej svetovej vojny a de facto poškodzovaniu odkazu holokaustu, s ktorým víťazstvo nad fašizmom skoncovalo, je potrebné v dnešných časoch považovať za extrémistickejšie konania, ktoré je potrebné jednak spoločensky odsúdiť, ale aj prípadných páchateľov, ktorí majú v úmysle dopustiť sa obdobného konania, odradiť, respektíve udeliť im sankciu v podobe trestu pri dokonanom skutku,“ priblížila.

Predkladatelia upozornili na to, že polícia takéto prípady v súčasnosti rieši ako poškodzovanie cudzej veci či výtržníctvo. „S prihliadnutím na význam poškodených nehnuteľných alebo hnuteľných vecí je prinajmenšom z morálneho hľadiska potrebné nazerať na spáchanie uvedených skutkov ako na osobité skutky a odlišovať ich od poškodenia iných ‚bežných‘ vecí,“ dodali.

Za spôsobenie väčšej škody vojnového pamätníka by tak v prípade schválenia novely hrozil trest odňatia slobody až na dva roky. V prípade, ak by páchateľ spáchal čin z osobitného motívu, za krízovej situácie, ako verejný činiteľ, závažnejším spôsobom alebo by ním spôsobil značnú škodu, hrozilo by mu odňatie slobody na jeden rok až päť rokov. V prípade, ak by spáchal daný čin ako člen nebezpečného zoskupenia, spôsobil by ním škodu veľkého rozsahu alebo by ho spáchal na území požívajúcom ochranu, hrozil by mu trest odňatia slobody na dva až šesť rokov.