Za drzým a nelegálnym útokom na Irán trčia uši USA a Izraela

Bratislava 29. januára 2023 (HSP/Foto:Screenshot)

Čo je známe o útoku dronov na zariadenie iránskeho ministerstva obrany

Večer 28. januára bolo jedno z výrobných zariadení iránskeho ministerstva obrany napadnuté bezpilotnými lietadlami. Jedno z bezpilotných lietadiel bolo zostrelené a ďalšie dve zachytené a zničené. Podľa iránskeho ministerstva obrany, tri bezpilotné lietadlá zaútočili na jedno zo stredísk agentúry v meste Isfahán približne o 23:30 miestneho času a napadnuté zariadenie neutrpelo žiadne významné škody. Nedošlo ani k žiadnym vážnym zraneniam ani ľudským obetiam. V dôsledku práce systému protivzdušnej obrany bolo jedno bezpilotné lietadlo zostrelené a ďalšie dve boli zachytené a zničené,“ uvádza sa vo vyhlásení. Konštatuje, že výrobný komplex pokračuje v bežnej prevádzke napriek poškodeniu strechy jednej z dielní.

Al-Arabíja informovala o účasti USA na útoku dronov na sklad rakiet v Iráne. Americké lietadlá sa podieľali na útoku bezpilotných lietadiel na vojenské zariadenie v iránskom meste Isfahán, informovala televízia Al-Arabíja s odvolaním sa na svoje zdroje. Tvrdia, že cieľom bol sklad balistických rakiet. „Iránu bol zaslaný odkaz, že zariadenia na výrobu balistických rakiet nebudú akceptované,“ dodal korešpondent televízneho kanála.

Rovnako portál Al Hadath s odvolaním sa na svoje zdroje uvádza, že útok dronu bol zameraný na sklad balistických rakiet. Za útok sú podľa neho zodpovedné Spojené štáty a „iná krajina“. Podľa miestnych médií sa traja poslanci iránskeho parlamentu chystajú navštíviť miesto výbuchu v zariadení ministerstva obrany v Isfaháne. Úrady medzitým začali vyšetrovať príčiny výbuchu.

Viaceré médiá dávali útoky do súvislosti s návštevou šéfa CIA Williama Burnsav Izraeli. Dňa 26. januára pricestoval do krajiny, aby rokoval so zástupcami Izraela a Palestíny s cieľom zmierniť napätie medzi oboma stranami. Konkrétne sa stretol so šéfom spravodajskej agentúry MOSSAD. V ten istý deň sa skončilo spoločné americko-izraelské cvičenie Juniper Oak. Izraelský portál Haaretz však píše, že Izrael už dlho vedie s Iránom tieňovú vojnu, ktorá zahŕňa tajné útoky na iránsku armádu a jadrové zariadenia islamskej republiky. Začiatkom tohto týždňa izraelský prezident Itzhak Herzog v prejave pred Európskym parlamentom vyzval Irán, aby bojoval proti „silám temna“. Teherán sa podľa neho podieľa na bojoch na Ukrajine, šíri násilie na Blízkom východe, vyvíja zbrane hromadného ničenia a „ohrozuje stabilitu sveta“. Okrem toho Herzog deň predtým telefonoval s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom. Izraelský líder odsúdil najmä teroristický útok na azerbajdžanské veľvyslanectvo v Teheráne. Útočník ozbrojený útočnou puškou zabil jedného strážnika a ďalších dvoch zranil. Útočník bol zadržaný. Ako motív svojho konania uviedol „osobné a rodinné problémy“.

Večer 28. januára došlo tiež k výbuchu a požiaru ropnej rafinérii v meste Azaršahr na severozápade Iránu. Vybuchlo niekoľko ropných nádrží. Treba poznamenať, že región sa nachádza v blízkosti provincie Západný Azerbajdžan, kde deň predtým došlo k zemetraseniu s magnitúdou 5,9. Miesto vzniku otrasov sa nachádzalo v hĺbke 43 km a epicentrum sa nachádzalo 23 km juhovýchodne od mesta Khoi. Podľa najnovších údajov v dôsledku prírodnej katastrofy zahynuli traja ľudia a ďalších 816 bolo zranených.

Taktiež Iránska tlačová agentúra IRNA uviedla, že na muničný sklad v Isfaháne v noci zaútočili minidrony. V zahraničných médiách a na sociálnych sieťach sa objavili početné správy o výbuchoch v ďalších mestách – Alborz, Hamadán, Karadž – ako aj o leteckom poplachu v Teheráne. IRNA zdôraznila, že ide o podvrhy, a obvinila Izrael z mediálneho útoku, ktorého cieľom je zasiať medzi Iráncami paniku a destabilizovať krajinu.

Oznámenie o útoku prichádza v napätom období v Iráne, ktorým otriasli protesty v súvislosti so septembrovou smrťou Mahsy Aminiovej, napätie okolo jeho jadrového programu a obvinenia niektorých krajín, že Teherán dodáva bezpilotné lietadlá Rusku pre vojnu na Ukrajine.

Na videozázname, ktorý sa široko zdieľal na sociálnych sieťach je vidieť hlasný výbuch na mieste a zábery záchranných vozidiel, ktoré potom smerujú do oblasti. Zástupca guvernéra provincie Isfahán Mohammad Reza Jan-Nesari tiež v televízii uviedol, že nedošlo k žiadnym obetiam, a dodal, že príčina incidentu sa vyšetruje. Ministerstvo obrany označilo miesto iba za „dielňu“ bez toho, aby bližšie uviedlo, čo sa v nej vyrábalo. V Isfaháne, približne 350 kilometrov južne od Teheránu, sa nachádza veľká letecká základňa vybudovaná pre flotilu stíhačiek F-14 americkej výroby, ako aj Centrum pre výskum a výrobu jadrového paliva.

Teherán sa stal terčom podozrivých izraelských bezpilotných útokov v rámci tieňovej vojny so svojím stredovýchodným rivalom, keďže jeho dohoda so svetovými mocnosťami o iránskom jadrovom programe sa zrútila.I rán má v tomto regióne niekoľko známych zariadení jadrového výskumu vrátane závodu na konverziu uránu. V apríli 2021 Teherán oznámil, že v lokalite Natanz v provincii Isfahán začal vyrábať na 60 % obohatený urán. Rokovania o oživení jadrovej dohody z roku 2015, známej pod skratkou JCPOA, medzi Iránom, Európskou úniou a šiestimi veľmocami uviazli na mŕtvom bode po tom, ako z nej v roku 2018 vystúpili Spojené štáty. Cieľom dohody bolo zabrániť Teheránu získať atómové zbrane, čo Irán vždy popieral.

V posledných rokoch Irán obvinil Izrael, že na jeho území uskutočnil niekoľko tajných akcií vrátane útoku, pri ktorom podľa Teheránu použil satelitom riadený guľomet a pri ktorom v novembri 2020 zahynul popredný jadrový fyzik Mohsen Fakhrizadeh.

Okrem toho bol Teherán v posledných mesiacoch obvinený z dodávok bezpilotných lietadiel Rusku pre vojnu na Ukrajine, čo Irán popiera.