Z prieskumu spoločnosti Ipsos pre investičnú platformu Finax vyplýva, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú výrazne vyššie finančné rezervy a sú aktívnejší v správe svojho majetku. Úspory vo výške aspoň šesťnásobku mesačných výdavkov má takmer štyrikrát viac vysokoškolákov než ľudí s nižším ako maturitným vzdelaním. Zatiaľ čo bez úspor je 41 % populácie so základným vzdelaním, medzi absolventmi vysokých škôl ide len o 16 %.
Podľa Finaxu sú rozdiely medzi skupinami markantné aj v skúsenostiach s investovaním. Takmer tri pätiny vysokoškolákov už niekedy investovali, zatiaľ čo medzi ľuďmi bez maturity je to len okolo pätiny.
„Ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú podstatne lepšie finančné zázemie ako zvyšok populácie. Majú vyššiu tendenciu vytvárať si úspory a viac skúseností s investovaním,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Finax Linda Gáliková.
Z vyššieho vzdelania plynú aj lepšie vyhliadky na trhu práce. Nezamestnanosť medzi absolventmi vysokých škôl je len na úrovni 2 %, kým v skupine ľudí so základným vzdelaním dosahuje až 40 %. Aj preto sa finančná situácia týchto skupín dramaticky líši. Priemerný plat vysokoškolsky vzdelaného človeka je 2 371 eur, zatiaľ čo človek so základným vzdelaním zarobí priemerne 1 235 eur.
Schopnosť šetriť a investovať by nemala závisieť od výšky príjmu, ale skôr od prístupu a disciplíny. Odporúčajú začať s budovaním hotovostnej rezervy aspoň vo výške 1 000 eur, ktorá pokryje nečakané výdavky, a postupne sa dopracovať k optimálnej rezerve vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Až potom má podľa odborníkov zmysel začať investovať.
Slováci však v oblasti investovania stále zaostávajú. Na bežných účtoch držia približne 45 miliárd eur s minimálnym alebo nulovým úročením, čo v čase inflácie znamená postupné znehodnocovanie majetku. Ochota investovať je pritom u nás o polovicu nižšia ako v Českej republike. Kým Slováci držia len 20 % finančného majetku v akciách a fondoch, naši západní susedia až 45 %.
Podľa odborníkov je dlhodobé neinvestovanie zásadným rizikom.
„Desaťtisíc eur vložených na bežnom alebo sporiacom účte bude mať vplyvom inflácie o tridsať rokov len približne polovičnú hodnotu,“ upozorňuje Finax.
Naopak, pri priemernom výnose 6 % ročne očistenom o infláciu sa tá istá suma môže zhodnotiť na 57-tisíc eur.
Investovanie preto podľa expertov nemá byť doménou bohatých, ale každého, kto dokáže pravidelne odkladať 10 až 20 % svojho mesačného príjmu.
„Začať sa dá aj s desiatimi eurami mesačne. Dôležitá nie je výška, ale vytrvalosť,“ dodáva Gáliková.
V Spojených štátoch došlo k silnému výbuchu vo veľkom priemyselnom závode
Večer 17. novembra došlo v zariadení na spracovanie a spaľovňu nebezpečného odpadu spoločnosti Clean Harbors neďaleko Deer Parku a La…
Medzinárodný vyšetrovací tím odhalil muža podozrivého z bombových hrozieb
Spoločný vyšetrovací tím zložený z orgánov z Českej republiky, Slovenska, Ukrajiny a Lotyšska s pomocou Eurojustu identifikoval v júli minulého…
Záhada červeného koberca v Šen-čene: Prečo sa Si stretol pri vchode s Trumpom, nie s Putinom?
Príchod amerického prezidenta Donalda Trumpa do čínskeho Šen-čenu, kde sa 18. – 19. novembra koná summit APEC a pripravuje sa…
Irán po porážke republikánov sprísnil svoj postoj v rokovaniach s USA
Irán po porážke republikánov sprísnil svoju rokovaciu pozíciu so Spojenými štátmi, informuje The New York Times
Obvinenie voči riaditeľovi NABU zdržiavala „politická vôľa“
Obvinenie voči riaditeľovi NABU Kryvonosovi bolo pripravené už koncom roka 2025, ale takmer rok sa jeho vydanie zdržiavalo kvôli chýbajúcej…



























