Vyšiel prvý Index kvality života Slovenska, zhodnotil 71 okresných miest

Za slovenskou metropolou skončili Senec, Malacky a Pezinok, teda mestá v Bratislavskom kraji, ktoré majú v priemere o dva body viac než ostatných 67 miest. V desiatke miest s najnižším skóre je osem miest z Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja. Posledné dve priečky obsadili Rimavská Sobota a Revúca. „Prvé štyri miesta obsadili mestá Bratislavského kraja: Bratislava (7,5 bodu), Senec a Malacky (zhodne 6,5 bodu) a Pezinok (5,9 bodu). Prvým mestom mimo Bratislavského kraja je Trnava na piatom mieste s 5,9 bodu. Od Pezinka ju delia necelé tri stotiny bodu. Na opačnom konci rebríčka je Čadca s 3,6 bodu, Rimavská Sobota s 3,4 a posledná Revúca s 3,2 bodu. Rozdiel medzi prvým a posledným mestom presahuje štyri body,” uvádza tím projektu Obce v dátach.

Medzi desiatimi mestami, ktoré majú najnižšie skóre, sú po tri mestá v Banskobystrickom aj Košickom kraji, a tiež dve mestá v Prešovskom kraji. Výnimkou je Komárno v Nitrianskom kraji, a tiež Čadca v Žilinskom kraji. Najvyšší priemer medzi jednotlivými krajmi majú mestá v Bratislavskom kraji nasledované mestami v Trnavským kraji. Najnižší priemer dosiahli mestá v Košickom kraji. „Z krajských miest sú najvyššie Bratislava na prvom a Trnava na piatom mieste. Trenčín je deviaty, Nitra jedenásta, Žilina trinásta a Banská Bystrica štrnásta. Prešov je na 23. mieste a Košice na 34. mieste,” spresňuje tím projektu Obce v dátach. Košice, druhé najväčšie slovenské mesto, malo medzi všetkými 71 hodnotenými mestami najhoršie hodnotené ovzdušie, najväčšiu priemyselnú záťaž v okolí i najnižšiu objasnenosť trestných činov. Na chvoste skončilo aj v dostupnosti bývania a vo volebnej účasti. Druhé ale skončili v železničnej doprave, a v dostupnosti lekárov a nemocníc patria Košice do top desiatky.

„Rozdiely medzi regiónmi dobre ukazuje stredná dĺžka života, ukazovateľ s najvyššou váhou v indexe. Na prvých miestach sú Bratislava a Senec, za nimi Pezinok. Posledné štyri priečky patria Rimavskej Sobote, Trebišovu, Rožňave a Revúcej. Ukazovateľ sa počíta za celý okres, nielen za samotné mesto,” uviedol tím projektu Obce v dátach.

Obce v datech vydávajú v Česku Index kvality života od roku 2018, slovenská verzia prebrala jeho štruktúru, 29 ukazovateľov aj ich váhy. Je nezávislý od samospráv či politických subjektov. Dáta boli získané zo slovenských verejných zdrojov, prevažne z rokov 2020 až 2025, od Štatistického úradu SR a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj cez register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či výsledky volieb. Index sa venuje nielen mestu ako takému, ale aj tomu, čo majú jeho obyvatelia k dispozícii do 30 minút jazdy autom od mesta.

„V Česku index vydávame od roku 2018 a vidíme, že starostom, novinárom aj štátu pomáha hovoriť o regiónoch na základe čísel, nie dojmov. Slovensko je nám blízke a jeho regióny riešia veľmi podobné otázky ako české. Preto sme chceli, aby aj slovenské mestá mali rovnaký nástroj, postavený na vlastných dátach,“ vraví riaditeľ projektu Obce v dátach Jan Havránek. Prvý ročník Indexu považuje za východiskový bod, no skutočnú hodnotu ukážu až ďalšie roky, kde sa ukáže posun u miest. Tím Obce v dátach upozorňuje, že Index meria podmienky z verejných dát, ktoré sa dajú porovnať, no nemeria spokojnosť obyvateľov, či to, ako sa ľudia vo svojom meste cítia. Zdôrazňuje tiež, že poradie nie je hodnotením práce primátorov a zastupiteľstiev, na väčšinu ukazovateľov totiž samospráva vplýva len nepriamo. „Nejde o to ukázať prstom na mestá na konci rebríčka. Ich poradie odráža podmienky, ako je nezamestnanosť, dostupnosť služieb či dĺžka života, ktoré žiadna radnica nezmení sama. Index má dať mestám aj štátu spoločnú mapu, podľa ktorej sa dá rozhodovať, kam smerovať pozornosť a peniaze,“ uzavrel Havránek.