Diskusia sa sústreďuje na to, ako definovať „európsku preferenciu“. Francúzsko presadzuje prístup „Made in Europe“, zatiaľ čo Nemecko a ďalšie krajiny hovoria o flexibilnejšom „Made with Europe“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôraznil, že cieľom je „ochrana nášho priemyslu“ bez protekcionizmu, najmä v strategických sektoroch ako čisté technológie, chemický priemysel, oceliarstvo, automobilový priemysel či obrana. „Inak budú Európania odsunutí bokom,“ varoval.

Naopak, švédsky premiér Ulf Kristersson uviedol, že Európa by mala súťažiť kvalitou a inováciami, nie ochranou trhu. „Nechceme chrániť podniky, ktoré v zásade nie sú konkurencieschopné,“ povedal pre Financial Times.

Podľa nemeckého ministra financií Larsa Klingbeila je Európa za otvorené trhy, no musí sa brániť, ak iní – najmä Čína – menia pravidlá hry prostredníctvom nadmerných kapacít a štátnych dotácií.

Zástancovia prísneho výkladu chcú, aby označenie „Made in Europe“ platilo len pre výrobky z komponentov vyrobených v Európskom hospodárskom priestore, teda v 27 členských štátoch EÚ a na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Kritici varujú, že takáto definícia by narušila dodávateľské reťazce a bola by ťažko realizovateľná.

Japonská automobilka Honda upozornila, že aj vozidlo montované v Európe obsahuje stovky špecializovaných komponentov z celého sveta a mnohé z nich nie je možné vyrábať v Európe v dostatočnom rozsahu za konkurencieschopné ceny.

Návrh, ktorý má byť predstavený 25. februára, sa má týkať len obmedzeného počtu kritických komponentov, strategických sektorov a situácií, keď ide o verejné financovanie. Očakáva sa, že zasiahne najmä automobilový sektor a odvetvia zohrávajúce kľúčovú úlohu pri zelenej transformácii, ako sú solárne panely, veterné turbíny či batérie.

Niektoré krajiny mimo EÚ, vrátane Spojeného kráľovstva a Turecka, už podľa diplomatických zdrojov vyjadrili obavy z možného vylúčenia zo systému. Členské štáty sa zároveň obávajú odvetných opatrení obchodných partnerov v čase, keď sa Európa snaží posilniť svoj export.