Díaz-Canel označil situáciu za „mimoriadne napätú“ a vyhlásil, že jej príčinou je „genocídna energetická blokáda“, ktorou podľa neho Washington postihuje Kubu. Tvrdí, že Spojené štáty hrozia „nezmyselnými clami každej krajine, ktorá nám dodáva palivo“.

Energetická kríza sa výrazne zhoršila v januári po tom, čo USA zaviedli ropnú blokádu voči ostrovu s 9,6 milióna obyvateľov. Odvtedy na Kubu dorazil len jeden ruský tanker s palivom.

V Havane obyvatelia hlásia výpadky elektriny dlhšie než 19 hodín denne, v niektorých provinciách trvajú blackouty celé dni. Mnohí Kubánci tak podľa miestnych médií trávia viac času bez elektriny než s ňou.

Kuba vyrába elektrinu najmä v ôsmich zastaraných tepelných elektrárňach, z ktorých niektoré fungujú viac než 40 rokov a často sa kazia alebo musia odstaviť kvôli údržbe.

Od roku 2024 zažila krajina už sedem celoštátnych blackoutov vrátane dvoch v marci. Krízu sprevádza aj prudký rast cien palív a pretrvávajúci nedostatok základných tovarov.