Vynálezca „samovražednej kapsule“ tvrdí, že umelá inteligencia by mala rozhodovať o tom, kto môže ukončiť svoj život

Philip Nitschke už viac ako tri desaťročia tvrdí, že právo na smrť by malo patriť ľuďom, nie lekárom.

Teraz tento austrálsky aktivista za eutanáziu, ktorý stojí za kontroverznou kapsulou Sarco – 3D tlačenou kapsulou navrhnutou tak, aby umožnila človeku ukončiť svoj život pomocou dusíka – tvrdí, že umelá inteligencia by mala nahradiť psychiatrov pri rozhodovaní o tom, kto má „duševnú spôsobilosť“ ukončiť svoj život.

„Nemyslíme si, že lekári by mali pobehovať a dávať vám povolenie, či môžete alebo nemôžete zomrieť,“ povedal Nitschke pre Euronews Next. „Malo by to byť vaše rozhodnutie, ak ste duševne zdravý,“ dodal.

Tento návrh opäť rozprúdil debatu o asistovanej smrti a o tom, či by sa umelej inteligencii malo niekedy zveriť také dôležité rozhodnutie, ako je život a smrť.

Od plastových vrecúšok po kapsule

Kapsula Sarco, pomenovaná podľa sarkofágu, vznikla na základe Nitschkeho práce s ľuďmi, ktorí chceli zomrieť v krajinách, kde je asistovaná smrť nezákonná. Mnohí z nich, ako hovorí, už používali dusík – často v plastových vrecúškach – na to, aby sa udusili.

Kapsula Sarco bola navrhnutá ako dôstojnejšia alternatíva: 3D tlačená kapsula v tvare malého futuristického dopravného prostriedku, ktorá sa naplní dusíkom, keď používateľ stlačí tlačidlo.

Jej vzhľad pripomínajúci vesmírnu loď bol zámerným dizajnérskym rozhodnutím. „Nech to vyzerá ako dopravný prostriedok,“ spomína, ako to povedal dizajnérovi. „Ako keby ste niekam išli. Opúšťate túto planétu alebo niečo podobné,“ dodal.

Rozhodnutie vyrobiť Sarco pomocou 3D tlače, ktorého výroba údajne stála 15 000 dolárov (12 800 eur), bolo tiež strategické. „Ak vám skutočne dám niečo hmotné, je to napomáhanie samovražde,“ povedal. „Ale môžem poskytnúť program. To je informácia,“ dodal.

Právne problémy vo Švajčiarsku

Prvé a jediné použitie Sarca vo Švajčiarsku v septembri 2024 vyvolalo medzinárodný rozruch. Polícia zatkla niekoľko ľudí, vrátane Floriana Willeta, generálneho riaditeľa organizácie na pomoc pri eutanázii The Last Resort, a začala trestné stíhanie za napomáhanie a podnecovanie ku samovražde. Švajčiarske úrady neskôr vyhlásili, že kapsula je v rozpore so švajčiarskym právom. Floriana Willeta v decembri prepustili z väzby. Krátko nato, v máji 2025, zomrel v Nemecku v rámci asistovanej samovraždy.

Švajčiarski prokurátori zatiaľ nerozhodli, či v prípade Sarco vznesú obvinenie. Pôvodné zariadenie zostáva zabavené, hoci Nitschke tvrdí, že sa už vyrába nová verzia – vrátane takzvaného „Double Dutch“ modulu určeného na spoločnú smrť dvoch ľudí.

Hodnotenie mentálnej spôsobilosti pomocou umelej inteligencie

Kontroverziu ešte viac umocňuje Nitschkeho vízia začlenenia umelej inteligencie do zariadenia. Podľa zákonov o asistovanej smrti platných vo svete musí byť osoba posúdená ako mentálne spôsobilá – toto rozhodnutie zvyčajne robia psychiatri. Nitschke sa domnieva, že tento proces je veľmi nekonzistentný.

„Videl som veľa prípadov, keď ten istý pacient navštívil troch rôznych psychiatrov a dostal štyri rôzne odpovede,“ povedal. „Existuje skutočná otázka, čo vlastne toto hodnotenie tejto nejasnej kvality je,“ dodal.

Jeho navrhovanou alternatívou je systém umelej inteligencie, ktorý používa konverzačného avatara na hodnotenie spôsobilosti. „Sedíte a rozprávate sa o témach, o ktorých s vami chce avatar hovoriť,“ povedal. „A avatar potom rozhodne, či si myslí, že ste spôsobilý, alebo nie,“ uviedol.

Ak umelá inteligencia určí, že ste duševne zdravý, aktivuje sa samovražedná kapsula, ktorá vám dá 24-hodín na rozhodnutie, či chcete pokračovať v procese. Ak čas vyprší, test umelej inteligencie sa musí začať znova. Podľa Nitschkeho už fungujú prvé verzie softvéru, hoci neboli nezávisle overené. Momentálne dúfa, že bude možné používať hodnotenia umelej inteligencie popri psychiatrických posudkoch.

„Či je to rovnako dobré ako psychiater, či to má nejaké zabudované predsudky – vieme, že hodnotenia umelej inteligencie obsahujú predsudky,“ hovorí. „Môžeme urobiť, čo je v našich silách, aby sme to eliminovali,“ uviedol.

Dá sa veriť umelej inteligencii?

Psychiatri zostávajú skeptickí. „Nemyslím si, že som našiel jediného, kto by to považoval za dobrý nápad,“ dodal. Kritici varujú, že tieto systémy riskujú interpretáciu emocionálneho utrpenia ako informovaného súhlasu, a vyjadrujú obavy o to, nakoľko je transparentné, zodpovedné alebo etické zveriť rozhodnutia o živote a smrti algoritmu.

„To jasne ignoruje skutočnosť, že technológia sama osebe nikdy nie je neutrálna: je vyvíjaná, testovaná, nasadzovaná a používaná ľuďmi a v prípade takzvaných systémov umelej inteligencie sa zvyčajne opiera o údaje z minulosti,“ povedala Angela Müllerová, vedúca oddelenia politiky a presadzovanie záujmov v Algorithmwatch, neziskovej organizácii, ktorá skúma vplyv automatizačných technológií.

„Obávam sa, že spoliehanie sa na ne skôr oslabí ako posilní našu autonómiu, pretože spôsob, akým dospejú k svojim rozhodnutiam, bude pre nás nielen čiernou skrinkou, ale môže aj upevniť existujúce nerovnosti a predsudky,“ povedala pre Euronews v roku 2021

Tieto obavy ešte zosilňuje rastúci počet mediálne známych prípadov týkajúcich sa chatbotov s umelou inteligenciou a zraniteľných používateľov. Napríklad minulý rok rodičia 16-ročného Adama Raineho podali žalobu na spoločnosť OpenAI po tom, ako ich syn spáchal samovraždu, a tvrdili, že sa mesiace zveroval chatbotu ChatGPT.

Podľa žaloby chatbot nezakročil, keď syn hovoril o sebapoškodzovaní, nepodporil ho, aby vyhľadal pomoc a niekedy mu poskytoval informácie súvisiace so spôsobmi samovraždy – dokonca mu ponúkol pomoc pri napísaní listu na rozlúčku.

Prečítajte si tiež:

• Sú sociálne siete pre duševné zdravie tak škodlivé, ako si myslíme?
• Európsky parlament podporil von der Leyenovú. Vieme, ako hlasovali slovenskí europoslanci
• Česká polícia zatkla osobu podozrivú zo špionáže pre Peking
• Rakúsky parlament schválil povinnú letnú školskú dochádzku pre deti s nízkou úrovňou znalosti nemeckého jazyka