Novú dynamiku i zásadné preskupenie bojujúcich strán dostala vojna 22. júna 1941, keď Nemecko, ktoré bolo so Sovietskym zväzom spojené paktom o neútočení a s ktorým si predtým rozdelilo Európu na sféry svojich vojenských, politických a hospodárskych záujmov, napadlo svojho bývalého spojenca – Sovietsky zväz.

Vojna na bojiskách v mnohých častiach sveta, v koncentračných a vyhladzovacích táboroch, kde sa uskutočňoval predovšetkým plán „konečného riešenia“ židovskej otázky i v zázemí, ktoré však už prestalo byť hrôz vojny uchránené, pripravila o život asi 24 miliónov vojakov a 49 miliónov civilistov. Spôsobila nevyčísliteľné materiálne škody. Bola to apokalypsa dovtedy nepredstaviteľných rozmerov a dôsledkov. V Európe sa skončila 8. mája 1945 dobytím Berlína, resp. 9. mája 1945, oslobodením Prahy.

Sme Pánu Bohu vďační za to, že Európou už 80 rokov – čo je veľmi pozitívny a pre európsku históriu zriedkavý precedens – , nezmietal žiadny rozsiahly vojnový konflikt. Pravdaže, ak s veľkou ľútosťou a bolesťou pominieme fakt, že stredná a východná Európa prežila štyridsať rokov pod politickou diktatúrou komunizmu, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa rozhorela vojna medzi štátmi bývalej Juhoslávie a že už vyše troch rokov trvá vojna na Ukrajine po tom, ako bola napadnutá Ruskom.

Každý človek, či je kresťan, alebo nie, by rád doprial nie iba nášmu kontinentu, aleľudskej rodine žijúcej vo všetkých častiach sveta mier, spravodlivosť, slobodu, rozvoj a prosperitu.Zoči – voči reálnej skúsenosti s mocou a dôsledkami ľudského hriechu si uvedomujeme, že takýto stav bol a je vždy milosťou. Je úžasným Božím darom a dobrodením pre tú – ktorú časť sveta. Prosme za túto milosť a dobrodenie.Desíme sa myšlienky, že vojenské konflikty medzi mocnými dnešnej doby môžu eskalovať do konfliktu svetových rozmerov. Prosíme, aby Boh takúto katastrofu na človeka a na svoje stvorenstvo nedopustil! Prosímeo zlomenie moci hriechu, o mier, spravodlivosť, slobodu, rozvoj a prosperitu pre veľkú ľudskú rodinu vo svete.

Máme zvlášť na pamäti miesta, kde aktuálne zúria boje, nepokoje a násilie. V modlitbách myslíme na Ukrajinu, Izrael, Sýriu, Jemen, Afganistan, oblasť Kašmíru, Južný Sudán, Etiópiu, Rwandu a na mnohé ďalšie miesta, kde sú ľudia zabíjaní, na úteku, sú prenasledovaní, mučení, trpia hladom a zimou.

Prastarou výčitkou človeka voči Bohu a zároveň dôvodom k odmietnutiu Boha je, ako mohol Boh dopustiť vojnu, násilie, zabíjanie a utrpenie. Menej si už človek všíma to, ak je moc zla zviazaná, zbrane sa skladajú a vojna sa končí. Tento stav je akoby automatický, akoby nemal pomenovateľného strojcu. Pre nás je ním Boh vo svojej láske, moci a milosti. Jeho chválime a ďakujeme Mu i za koniec Druhej svetovej vojny. „Poďte a hľaďte na skutky Hospodinove! Úžasné veci spôsobil na zemi! Po koniec zeme zastavuje vojny, luky láme, seká kopije a bojové vozy ohňom spaľuje“, (Žalm 46, 9 – 10).

Sme presvedčení, že každý veľký zemský mier sa napokon začína v jednotlivom malom ľudskom srdci. Vyznávame, že Ježišovi Kristovi sme boli obdarovaní všetkým potrebným k tomu, aby v nás vládol mier. „Boh nám dal ducha moci, lásky a sebaobládania“, (2Tim 1, 7).

Nedokážeme aktívne meniť veľké a zložité kontexty svetovej politiky. Môžeme byť však ako Kristovi učeníci aktívni vo svojom najbližšom životnom okolí a stávať sa strojcami pokoja a zmierenia: v manželstve, ako rodičia, v rodine a širokom príbuzenstve, v škole, v cirkevnom zbore a v cirkvi, v susedstve, v práci, v každodenných interakciách s ľuďmi, vo svete, kam sme postavení. Všade tam pre nás platí Pánovo vyslanie a zasľúbenie, ktoré túžime brať vážne a pozývame k tomu i členov našej drahej cirkvi: „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať“, (Mt 5, 9).

Renáta Vinczeová a Ivan Eľko,

Predsedníctvo ECAV na Slovensku

Redakciu informovala Mgr. Jana Nunvářová