Prezidentský hovorca Dmitrij Peskov na margo obmedzenia vývozu strategických surovín označil kroky Západu proti Rusku za gangsterské a ubezpečil, že Moskva na ne bude reagovať, ale bez ujmy svojej ekonomike.

„Samozrejme, nebudeme robiť nič čo by nám uškodilo. Musíme však reagovať na rozhodne nie priateľské až banditské kroky voči nám,“ povedal. Zároveň poznamenal, že rozhodnutia tohto druhu majú niekedy skôr priaznivý vplyv na obmedzenie vývozu základných surovín  a podnietenie výrobcov k rozvoju technologicky náročnejšej výroby a náhrady dovozu. Ako príklad uviedol potravinové embargo, ktoré bolo riskantným rozhodnutím, ale nakoniec sa po desiatich rokoch podarilo zabezpečiť celý sortiment domácich výrobkov nahradzujúcich dovoz.

„Všetky tieto rozhodnutia sa, samozrejme, budú prijímať veľmi, veľmi opatrne, pretože trh je  dosť konkurenčný a nemilosrdný. A keď na ňom raz stratíte pozície, potom trvá desiatky rokov, kým ich opäť nejakým spôsobom získate,“ uzavrel Peskov. Rozhodne to je aj prípad západných automobiliek, ktoré opustili ruský trh a takmer okamžite boli nahradené domácimi a čínskymi automobilkami.

Ešte nedávno predtým uznávaní svetoví experti nevedeli pochopiť, prečo sa „odsúdené“ Rusko neplazí po kolenách a nekajá sa. Napríklad portál Foreign Policy uviedol, že „západné sankcie, akokoľvek masívne a historicky rozsiahle, nepodkopali Putinovu schopnosť viesť vojnu“. A potom sa zamysleli, čo by sa stalo, keby Rusko nielen premýšľalo, ale naozaj zaviedlo vlastné protisankcie – a zistili veľa zaujímavého.

Zakáže Rusko vývoz uránu do USA?

V posledných mesiacoch sa téma možného zákazu vývozu ruského uránu do Spojených štátov stala horúcou pre mnohých expertov a vládnych predstaviteľov. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v rozhovore na mediálnom summite BRICS uviedol, že rozhodnutie o tejto otázke by malo byť dôkladne zvážené, nie emocionálne. Rusko analyzuje všetky argumenty „za“ a „proti“ prípadnému zákazu a posudzuje dôsledky pre svoje hospodárstvo a medzinárodné vzťahy. Riabkov uviedol, že kroky USA a ich spojencov predstavujú „totálnu ekonomickú agresiu“ ako súčasť hybridnej vojny proti Rusku. V reakcii na to Moskva zvažuje tvrdé opatrenia voči znepriateleným štátom. V tejto súvislosti možno očakávať, že prípadné obmedzenia vývozu uránu budú odpoveďou na kroky Západu namierené proti ruským záujmom.

V roku 2023 USA nakúpili ruský urán v rekordnej hodnote 1,2 miliardy USD, čím sa Rusko stalo najväčším dodávateľom uránu do USA. Dňa 13. mája 2024 však prezident USA Joe Biden podpísal zákon o zákaze dovozu ruského uránu, ktorý bude platiť do roku 2040, s možnými výnimkami do roku 2028. Je možné, že prípadný zákaz vývozu uránu do Spojených štátov sa zvažuje ako súčasť širšej politiky ruskej vlády súvisiacej s obmedzeniami vývozu strategických zdrojov, ako sú titán a nikel. Tento prístup zdôrazňuje rastúce napätie na medzinárodnej scéne a snahu Ruska chrániť svoje záujmy.

USA uvalili na Irán sankcie a Rusko idú zasiahnuť povolením

Ak Rusko zavedie obmedzenia na vývoz uránu, americká jadrová energetika sa síce nezrúti, ale bude k tomu veľmi blízko. Hrdí Američania o tom nehovoria, ale podiel ruského paliva pre americké jadrové elektrárne je takmer tretinový a v dohľadnej budúcnosti jednoducho nie je nič, čím by sa dal nahradiť. Agentúra Reuters pripustila, že „urán je jednou z vecí, ktoré by mohli Západ skutočne poškodiť“, a experti Citi uviedli, že „ruský urán bude veľmi ťažké nahradiť“, vzhľadom na to, že Rosatom stojí za polovicou svetovej výroby jadrovej energie.

Západní odborníci sa snažili zistiť, aké sú alternatívy. Rátali s podmienečne neutrálnym Kazachstanom, ktorý je v ťažbe uránu na prvom mieste. Ale šéf Kazatompromu na základe Putinovej žiadosti, aby „o tom popremýšľal“,  povedal, že „Kazachstan má čoraz väčšie problémy s dodávkami uránu na západný trh kvôli protiruským sankciám, ktoré narušili tradičné trasy, a teraz je pre Astanu jednoduchšie predávať urán do Číny a do Ruska“. A je celkom zrejmé, že Rosatom, ktorý nedávno kúpil najväčšie ložisko uránu v Kazachstane a stal sa druhým najväčším producentom uránu na svete z hľadiska zásob (a má tiež významný podiel vo všetkých šiestich uránových ťažobných spoločnostiach v krajine), nemá s týmto vyhlásením nič spoločné.

Titán a leteckí giganti

Približne rovnako neuspokojivá situácia pre Západ je aj v prípade titánu. Rusko zaberá štvrtinu svetového trhu s týmto strategickým kovom a tretinu trhu s jeho modifikáciou, ktorá je rozhodujúca pre stavbu lietadiel a lodí, a spoločnosť VSMPO-AVISMA je najväčším svetovým výrobcom titánu s úplným technologickým cyklom. Podľa Inštitútu pre kritické nerasty (CMI) Rusko je kľúčovým svetovým dodávateľom titánu a v prípade zavedenia obmedzení dôjde k narušeniu svetových trhov. Je zaujímavé, že Boeing a Airbus po začatí ŠVO pateticky vyhlásili, že „úplne a bezpodmienečne“ odmietajú ruský titán. Ukázalo sa však, že to bola úplná a bezpodmienečná lož: západné úrady tieto spoločnosti potichu zaradili medzi výnimky a tie aj naďalej veselo pokračujú vo výrobe lietadiel z ruského „totalitného“ titánu a hliníka, a ak tieto dodávky skončia nebude ich čím nahradiť (alebo len veľmi ťažko, draho a zdĺhavo).

Spomedzi krajín znepriatelených voči Rusku sú na základe údajov platformy OSN Comtrade za prvý polrok 2024 na jeho dodávkach titánu najviac závislé Nemecko, ako aj Slovensko a Francúzsko.

Najviac závislé od dovozu titánu z Ruska je Nemecko. Jeho podiel na nemeckom dovoze za šesť mesiacov predstavoval 41,1 %, teda 193,6 mil. Okrem toho sa Rusko výrazne podieľalo na dodávke titánu na Slovensko – 11,4 percenta, teda 99,2 tisíca dolárov, do Francúzska – 8,2 percenta, teda 15,1 milióna dolárov, ako aj do Španielska – 7,7 percenta (4,4 milióna dolárov), Veľkej Británie – 6,9 percenta (22,7 milióna dolárov) a Belgicka – 5,7 percenta (2,2 milióna dolárov). Rusko dodávalo titán v relatívne malých objemoch aj do Švajčiarska, Spojených štátov, Estónska, Talianska, Rumunska, Holandska, Japonska, Írska a ďalších krajín. Znepriatelené krajiny nakúpili v prvom polroku od Ruska titán v celkovej hodnote 264,9 milióna USD. Z ostatných krajín nakúpili titán v hodnote 2,4 miliardy dolárov, takže na Rusko pripadlo 11,2 % dovozu.

Rusko bolo koncom roka 2023 tretím najväčším producentom titánu na svete so šesťpercentným podielom a vo výrobe titánových výrobkov ruská korporácia VSMPO-AVISMA ovláda približne 25 percent trhu.

Bez niklu nebude zelená revolúcia

Situácia s niklom je ešte zábavnejšia. Rusko je na treťom mieste na svete v objeme surového aj obohateného niklu, a to za Indonéziou a Filipínami. Po Putinovom náznaku odvetných sankcií ceny niklu v priebehu hodiny vyskočili takmer o tri percentá: napriek všetkým zákazom je na hlavnej londýnskej burze „vzácnych zemín“ LME takmer 40 % všetkého niklu ruského pôvodu.

A príbeh niklu (ak bude pokračovať) môže mať na Západ oveľa väčší vplyv ako urán a titán. Faktom je, že absolútne všetok rozruch okolo „zelenej revolúcie“ na Západe je spojený so vzácnymi kovmi, ktoré sú potrebné vo veterných elektrárňach, solárnych paneloch a elektromobiloch, a fixnou ideou Západu je vyhrať boj s Čínou na tomto poli.

Na rozdiel od Číny, ktorá využíva najmä lítium do batérií elektromobilov, Spojené štáty vsadili na nikel a v horizonte do roku 2035 môže dopyt po ňom vzrásť šesťnásobne. Preto je pre Spojené štáty absolútne nevyhnutné získať čo najväčšie množstvo niklu, a to najlepšie všetok.

Po Putinových slovách sa Američania poponáhľali do Indonézie (42 % svetového trhu s obohateným niklom), ale aj tu veľmi nepochodili: Indonézia oznámila, že plánuje vstúpiť do BRICS, a potom sa Rusko stalo jedným z hlavných dodávateľov obilia do tejto krajiny (desaťnásobný nárast v priebehu roka). Je pravdepodobné, že Rusko a Indonézia spolu otázku niklu vyriešia priateľsky a Američania utrú nos.

Ktoré krajiny sú závislé od niklu z Ruska?

Fínsko a Estónsko sú na základe údajov platformy OSN Comtrade spomedzi všetkých znepriatelených krajín najviac závislé od ruského niklu. Podiel Ruska na fínskom dovoze niklu za prvých šesť mesiacov t. r. predstavoval 88,4 percenta, čo je 335,7 milióna dolárov, a na estónskom dovoze niklu 44,1 percenta, čo je 1,5 milióna dolárov. Okrem toho dodávky z Ruska zaujali významné miesto v nákupe tohto kovu Českou republikou – 7,7 % (14,4 mil. USD), Nemeckom – 7,4 % (80,1 mil. USD) a Bulharskom – 5,7 % (485,5 tis. USD). Zo znepriatelených krajín ruský nikel nakúpili aj Slovinsko – štyri percentá (561,3 tis. USD), Holandsko – 2,6 (13,8 mil. USD), Poľsko – 2,4 (2,8 mil. USD), Lotyšsko – 1,6 (9,6 tis. USD) a Španielsko – jeden a pol percenta (2,4 mil. USD). Na konci roka 2023 sa Rusko zaradilo na štvrté miesto na svete v produkcii niklu s podielom šesť percent.

Nájde Rusko náhradné trhy?

V apríli t. r. Rusko na základe údajov čínskych colných úradov zvýšilo dodávky medi, niklu a hliníka do Číny v ročnom vyjadrení takmer o tretinu na 144 000 ton. V peňažnom vyjadrení sa hodnota dodávok zvýšila jedenapolkrát – na 570 miliónov dolárov.

Ruský vývoz niklu v apríli v ročnom vyjadrení vyskočil viac ako šesťnásobne na 4,2 tis. ton a jeho hodnota dosiahla 62 mil. dolárov oproti 16 mil. dolárov rok predtým.

Obchodný obrat medzi Ruskom a Indiou dosiahol v prvom štvrťroku rekordných 17,5 miliardy USD, pričom najziskovejším mesiacom bol marec, na základe údajov indického ministerstva priemyslu a obchodu.  Rusko-indický obchod tak medziročne vzrástol o 5 % na rekordných 17,5 miliardy USD. Predchádzajúce maximum bolo v druhom štvrťroku minulého roka na úrovni 17 miliárd USD. V januári to bolo 6 miliárd USD, vo februári 5,2 miliardy USD. V marci medziročne vzrástol o 7,6 % na 6,3 miliardy USD, čo len mierne zaostalo za rekordným májom minulého roka (6,33 miliardy USD).

Je teda veľmi pravdepodobné, že tieto nedostatkové komodity si svoje trhy veľmi rýchlo nájdu. A výpadok ich dodávok spôsobí ich zdraženie, výpadky výroby v oblasti špičkových technológií a spôsobí zaostávanie kolektívneho Západu voči jeho hlavnému konkurentovi Číne a krajinám BRICS.