Volebný rozpočet bez bolesti? Analytici varujú pred dlhom a chýbajúcimi úsporami

Ako hovorí analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš, problém nemožno vysvetľovať iba slabým rastom ekonomiky. Slovenská ekonomika by mala v roku 2027 zrýchliť približne na 1,8 percenta, čo je o niečo viac ako očakávaný rast eurozóny. Pozitívny vplyv vyššieho výkonu ekonomiky na príjmy štátu však podľa Greguša pohlcujú rastúce úrokové náklady, vyššie výdavky na zdravotníctvo, sociálne opatrenia a pomoc s energiami. Vyššie ceny energií navyše pôsobia na verejné financie z dvoch strán. Zvyšujú náklady domácnostiam a firmám a zároveň zaťažujú rozpočet, ak štát časť týchto nákladov kompenzuje.

Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš pripomína, že deficit približne na úrovni piatich percent HDP sa očakával už pri predchádzajúcom rozpočte. Keďže rok 2027 bude volebný, takýto výsledok bol podľa neho základným scenárom. O to výraznejšie však podľa Kočiša pôsobí skutočnosť, že posledná daňová prognóza priniesla pre štát priaznivejší výhľad. V roku 2027 by mali byť príjmy podľa nej vyššie o približne 770 miliónov eur. Napriek tomu sa deficit medziročne nezníži, ale oproti roku 2026 vzrastie približne o 0,5 percentuálneho bodu HDP.

Podľa Kočiša tak vláda vo volebnom roku odložila ďalšiu výraznejšiu a politicky nepopulárnu konsolidáciu. Značná časť potrebného ozdravovania verejných financií preto zostane na vláde, ktorá vzíde z volieb v roku 2027. „Novej vláde, bez ohľadu na to, kto voľby vyhrá a zostaví vládu, zostane kratší časový priestor na stabilizáciu dlhu,“ upozorňuje analytik.

Potrebná konsolidácia môže podľa neho dosahovať približne 1 až 1,5 miliardy eur ročne. Ďalší priestor na výrazné zvyšovanie daní a odvodov je pritom podľa Kočiša veľmi obmedzený. V posledných rokoch sa totiž konsolidovalo najmä cez príjmovú stranu, a to vyššou DPH, odvodmi, zdanením firiem či daňou z finančných transakcií.

Rozpočet je na svete: Fico oznámil, čo čaká Slovensko v roku 2027

Situáciu navyše skomplikuje plánované zrušenie dane z finančných transakcií od roku 2028. Štát tak príde o príjmy v objeme stoviek miliónov eur ročne. Budúca vláda preto bude musieť podľa Kočiša postaviť väčšiu časť konsolidácie na výdavkovej strane. Priestor vidí napríklad v revízii plošných dotácií a dávok, efektívnejšom fungovaní štátu či lepšom zacielení sociálnych výdavkov.

„Čím dlhšie sa tieto rozhodnutia odkladajú, tým väčší a politicky náročnejší balík bude potrebný neskôr,“ upozorňuje Kočiš. Zároveň pripomína, že vysoké deficity automaticky neznamenajú ani dostatočné investície do infraštruktúry, zdravotníctva či ďalších oblastí, v ktorých má Slovensko dlhodobý investičný deficit.

Na štruktúru výdavkov upozorňuje aj ekonóm Finaxu Patrik Kindl. Podľa neho návrh rozpočtu síce nezavádza nové dane, no výdavky ďalej rastú a peniaze smerujú prevažne do sociálnych transferov a bežnej spotreby štátu, nie do investícií. Hrubý verejný dlh má podľa jeho hodnotenia na konci rozpočtového horizontu dosiahnuť 69,6 percenta HDP.

Kindl poukazuje na rozdiel medzi cieľom, ktorý si vláda stanovila v strednodobom fiškálnom pláne, a aktuálnym návrhom rozpočtu. Plán počítal s deficitom na úrovni troch percent HDP v roku 2027, zatiaľ čo nový návrh smeruje k schodku 4,94 percenta HDP. Podľa ekonóma preto rozpočet nepredstavuje skutočné ozdravenie verejných financií, ale skôr rozpočet bez výraznejších nepopulárnych opatrení pred voľbami.

Problém vidí predovšetkým v štrukturálnom deficite, teda v časti schodku, ktorá nesúvisí s hospodárskym cyklom a nezmizne ani v čase ekonomického rastu. Celkové výdavky majú podľa jeho údajov vzrásť o viac ako 1,2 miliardy eur, zatiaľ čo príjmy len o 73 miliónov eur. Daňové a odvodové príjmy síce rastú o viac ako 1,8 miliardy eur, tento nárast však takmer úplne pohltí výpadok eurofondov po skončení Plánu obnovy.

Bežné výdavky pritom podľa Kindla rastú o 3,5 miliardy eur a rozdiel sa premieta do vyššieho deficitu. Výdavky Sociálnej poisťovne majú v roku 2027 dosiahnuť 15,5 miliardy eur, pričom najväčšiu položku predstavujú dôchodkové dávky vo výške 13,7 miliardy eur vrátane plnohodnotného 13. dôchodku.

Finax zároveň upozorňuje na dlhodobé investičné zaostávanie Slovenska. Za posledných päť rokov boli priemerné verejné investície podľa jeho analýzy o 1,2 percentuálneho bodu nižšie ako v krajinách V3. Investície do infraštruktúry, vzdelávania či podpory podnikania pritom zvyšujú budúci výkon ekonomiky a tým aj budúce daňové príjmy, zatiaľ čo bežné výdavky a transfery takýto efekt podľa Kindla nemajú.

Výhrady smerujú aj k vývoju dlhu. Slovensko je podľa Kindla už šiesty rok v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Ústavný zákon pritom vláde ukladá povinnosť predložiť návrh opatrení na zníženie dlhu. Podľa jeho vyjadrenia tak vláda neurobila v rokoch 2025 ani 2026 a takýto návrh nie je ani súčasťou aktuálneho rozpočtu.

Vláda schválila návrh rozpočtu, budúci rok má deficit 4,94 % HDP

Rastú zároveň náklady na obsluhu dlhu. Na rok 2027 sú podľa Kindla plánované vo výške 2,44 miliardy eur, zatiaľ čo v roku 2024 predstavovali 1,19 miliardy eur. Vyššie úrokové náklady tak postupne uberajú priestor, ktorý by štát mohol využiť na iné výdavky.

Analytici sa zhodujú, že samotný deficit nie je jediným problémom návrhu rozpočtu. Dôležité bude, z čoho vzniká, ako sa vyvíja dlh a či sa štátu podarí zastaviť rast štrukturálneho schodku. Slovensko zároveň vstupuje do obdobia, keď už nebude mať veľa priestoru na jednoduché príjmové opatrenia. Po roku 2027 tak bude musieť byť konsolidácia podľa analytikov vo väčšej miere postavená na výdavkoch, efektívnejšom fungovaní štátu a lepšom zacielení verejných peňazí.

Greguš preto považuje za kľúčové najmä to, či sa po roku 2027 podarí deficit opäť znižovať bez ďalšieho výrazného zvyšovania daní a zároveň spomaliť rast výdavkov. Kočiš zase upozorňuje, že odkladanie rozhodnutí zvyšuje budúce náklady konsolidácie. Podľa Kindla rastúci dlh a štrukturálny deficit znamenajú, že ozdravenie verejných financií sa iba odkladá. Čím neskôr príde, tým bolestivejšie môže byť. Či už cez vyššie dane, škrty alebo rastúce náklady na obsluhu dlhu.

„Domácnosti by mali počítať s tým, že súčasná úroveň verejných služieb a transferov nie je dlhodobo ufinancovateľná. O to dôležitejšie je budovať si vlastnú finančnú rezervu a dlhodobo si sporiť na dôchodok a nespoliehať sa len na štát,“ uzavrel Kindl.