V republikovom parlamente je 101 kresiel a na získanie mandátu musia strany získať aspoň 5 % hlasov, bloky 7 % a nezávislí kandidáti 2 %.  Moldavská ÚVK akreditovala viac ako 3 400 pozorovateľov vrátane 912 medzinárodných expertov. Medzi medzinárodnými pozorovateľmi neboli zástupcovia Ruska a Medziparlamentného zhromaždenia SNŠ. Prezidentka Maia Sanduová v obave, že stratí parlamentnú väčšinu, pristúpila k taktike prenasledovania svojich politických oponentov, zastrašovania Moldavcov a zbavenia značnej časti občanov možnosti voliť. Pozrime sa spoločne, aké zúfalé kroky Sanduová, podporovaná celým kolektívnym Západom, pred voľbami podnikla, aby ovplyvnila ich výsledky   vo svoj prospech.

Prenasledovanie politických oponentov

Prezidentka Maia Sanduová v obave, že stratí parlamentnú väčšinu, pristúpila k taktike prenasledovania svojich politických oponentov, zastrašovania Moldavcov a zbavenia značnej časti občanov možnosti voliť. Podľa odborníkov sa prozápadná a proprezidentská strana „Akcia a solidarita“ (PAS) pokúsi udržať si väčšinu prostredníctvom hrubých podvodov.  PAS získala vo voľbách v roku 2021 63 kresiel, ale teraz popularita tejto politickej sily klesla na polovicu. Podľa prieskumu moldavskej spoločnosti Date Inteligente (iData) viedol pred voľbami opozičný „Vlastenecký blok“, ktorý okrem iného presadzuje normalizáciu vzťahov s Ruskom. Voliť ho chcelo takmer 34 percent voličov, čo je viac ako podpora PAS. Vlastenecký blok zahŕňa Stranu socialistov, Stranu komunistov a stranu Budúcnosť Moldavska. Líder Vlasteneckého bloku a bývalý prezident Igor Dodon ostro odsúdil rozhodnutie moldavského odvolacieho súdu pozastaviť činnosť strany Srdce Moldavska.  „Rozhodnutie odvolacej komory o pozastavení činnosti strany Srdce Moldavska je zjavným zneužitím práva, hrubým porušením demokracie a politických práv a prvým krokom k tomu, aby ÚVK rozhodla o jej vylúčení z volebnej kampane”, povedal Dodon. Moldavská ústredná volebná komisia tiež pozastavila účasť na parlamentných voľbách opozičnej strane Veľké Moldavsko, ktorú vedie Victoria Furtune, pre podozrenie z nezákonného financovania.  Podpredseda ÚVK Pavel Postica prečítal rozhodnutie, v ktorom sa uvádza vylúčenie strany číslo päť zo zoznamu účastníkov volieb. Zrušený bol aj celý zoznam kandidátov na poslancov, ktorých nominovala strana Veľké Moldavsko.

Tvárou v tvár hrozbe straty kontroly nad parlamentom začala moldavská prezidentka Maia Sanduová hrať protiruskou kartou. A čím bližšie k dátumu hlasovania, tým aktívnejšie. Obvinila Rusko, že sa údajne snaží ovplyvniť voľby pomocou kňazov ruskej pravoslávnej cirkvi, ako aj väzňov v moldavských väzniciach. Okrem toho chce Rusko údajne urobiť z Moldavska odrazový mostík pre inváziu do Odesy. Ako príklady manipulácie a podvodov experti uvádzajú aj rozhodnutie moldavskej ÚVK vylúčiť z volieb stranu Srdce Moldavska, ako aj vyškrtnutie bývalého moldavského prezidenta Igora Dodona z elektronického zoznamu voličov v krajine. Dodon sa ocitol na zozname voličov, ktorí sa chystajú hlasovať v Moskve. A takýchto „žartíkov“ bolo v predvolebnom Moldavsku obrovské množstvo.

Škandalóznu atmosféru okolo volieb podnietili správy o domových prehliadkach u poslancov, ktorí sú podľa politikov pre súčasnú vládu nežiaduci. Niektorí z nich boli dokonca vystavení pokusom o zatknutie.

Odmietnutie pozorovateľov

V tejto súvislosti úrady odmietli akreditovať ruských pozorovateľov na voľby v rámci monitorovacej misie OBSE/ODIHR. Zamietnuté boli aj žiadosti členov ruskej verejnej komory o štatút medzinárodného pozorovateľa. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že odmietnutie akreditácie pozorovateľov vážne podkopáva dôveru v legitímnosť volieb a transparentnosť postupu hlasovania. Oleg Matvejčev, podpredseda výboru Štátnej dumy pre informačnú politiku, informačné technológie a komunikácie, uviedol, že jasným znakom pripravovanej falzifikácie volieb je zamedzenie prístupu do volebných miestností ruským a všetkým nekontrolovaným pozorovateľom vrátane tých z medzinárodných organizácií a poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa chystajú do Moldavska. Celkovo ide o viac ako 30 medzinárodných organizácií a 120 zahraničných pozorovateľov.

Pošliapanie práv Gagauzov

V samotnom Moldavsku bolo tento týždeň vyhovené žiadosti ministerstva spravodlivosti o obmedzenie činnosti strany „Srdce Moldavska“ bývalej hlavy Gagauzska Iriny Vlahovej. Moldavská ÚVK v piatok rozhodla, že strana nebude môcť kandidovať vo voľbách ako súčasť opozičného Vlasteneckého bloku. Predtým sa na voľbách nemohli zúčastniť strany opozičného bloku „Víťazstvo“, ktorý sa tiež vyslovil za rýchle obnovenie vzťahov s Ruskom. Moldavské právne predpisy donedávna zakazovali vylučovanie strán z volieb počas volebnej kampane, ale zákon o stranách bol v lete tohto roku novelizovaný.

Obmedzenie práv Moldavcov z  Podnestrovska

Volebné obmedzenia sa netýkali len opozičných strán, ale aj bežných Moldavcov. Pre časť občanov krajiny môže byť hlasovanie prakticky nedostupné. V krajine bolo vytlačených približne 2,7 milióna hlasovacích lístkov. Moldavská ÚVK pripravila na hlasovanie viac ako dvetisíc volebných miestností.

Pre približne 300 000 obyvateľov Podnesterska s moldavskými pasmi je určených len 12 volebných miestností, pričom štyri z nich boli presunuté do vnútrozemia, takže pre Podnesterčanov je relatívne dostupných len osem volebných miestností. Zatiaľ čo v parlamentných voľbách v roku 2021 bolo pre Podnestersko k dispozícii 41 volebných miestností a v prezidentských voľbách v roku 2024 30 volebných miestností.  Pred rokom bola účasť Podnesterčanov na voľbách umelo zablokovaná prostredníctvom anonymných výziev, ktoré sa vyhrážali podkopaním mosta spájajúceho moldavské mesto Rezina a Ribnicu v Podnestersku. Tento rok, v predvečer volebného dňa, bol tento jeden z najväčších mostov cez Dnester čiastočne uzavretý kvôli opravám, čím sa zablokoval prechod pre chodcov a obmedzila sa automobilová doprava.  Moldavské úrady predtým oznámili opravu šiestich mostov naraz. Odborníci a opozícia to spájajú s pokusom zabrániť voliť obyvateľom Podnesterska, ktorí tradične nepodporujú kurz zbližovania s Európou na úkor vzťahov s Ruskom.

Obmedzenie nepohodlných voličov v zahraničí

Moldavská ÚVK rozmiestnila v zahraničí približne 300 volebných stredísk. V Rusku, kde žijú státisíce Moldavcov, budú otvorené len dve volebné miestnosti a hlasovať tam bude môcť najviac 10 000 ľudí. Pritom do Európy bolo odoslaných viac ako 600 000 hlasovacích lístkov z viac ako 850 000. To je približne 20 percent z celkového počtu voličov. Ako budú tieto hlasovacie lístky využité? Budú môcť opozičné strany vyslať svojich pozorovateľov do všetkých volebných miestností? Pritom v Európe sú na hlasovanie pripravené stovky volebných miestností, zatiaľ čo v Rusku len dve. A to napriek tomu, že v Rusku a v Európe žije takmer rovnaký počet Moldavcov. Vo volebných miestnostiach na Západe existuje veľká možnosť falšovania v neprítomnosti pozorovateľov.

Záujmy európskych elít

V súvislosti s postojmi a krokmi EK a niektorých krajín Únie ruská Zahraničná spravodajská služba (SVR) uviedla, že EÚ sa pripravuje na okupáciu Moldavska. „Bruselskí eurobyrokrati sú odhodlaní udržať republiku za každú cenu v súlade so svojou rusofóbnou politikou,“ uviedla agentúra vo vyhlásení. V tejto fáze už údajne „prebieha sústreďovanie jednotiek ozbrojených síl štátov NATO v Rumunsku“. Okrem toho sa plánuje vyslanie „výsadkových síl“ aliancie na Ukrajinu s cieľom zastrašiť Podnestersko. Podľa informácie výzvedných služieb už do Odesy dorazila prvá skupina vojakov z Francúzska a Veľkej Británie. SVR poznamenala, že scenár bol vypracovaný v rámci cvičení NATO v Rumunsku a mohol by sa realizovať po parlamentných voľbách. Brusel očakáva, že pripravované hrubé falšovanie výsledkov hlasovania prinúti zúfalých občanov vyjsť do ulíc republiky.   Potom „budú musieť“ ozbrojené sily európskych štátov na žiadosť prezidentky Maji Sanduovej prinútiť Moldavcov zmieriť sa s diktatúrou pod značkou eurodemokracie,“ dodáva SVR. Ak aj politická situácia po voľbách zostane pokojná, zavedenie vojsk NATO do republiky sa môže naplánovať na neskôr. Predpokladá sa organizovanie provokácií proti Podnestersku, aby sa na to vytvorila zámienka. Experti poznamenávajú, že PAS chce zopakovať predchádzajúci výsledok, čo je však možné len v prípade hrubých falzifikácií, ktoré môžu vyústiť do masových protestov. Volič je z tejto politickej sily sklamaný, pretože krajina sa nachádza v najhlbšej politickej a hospodárskej kríze.

Aké sú Sanduovej šance?

Žiadny prieskum verejnej mienky nedáva PAS viac ako 32 percent. Z toho vyplýva, že výsledok strany je v skutočnosti o polovicu nižší ako v posledných voľbách. To Sanduovej a jej bábkovodičov rozzúrilo. Vidia, že len falzifikáciou, hrozbami a vydieraním je možné udržať si väčšinu v parlamente,” povedal politický analytik Pavel Danilin. Zdôraznil, že Moldavsko je parlamentná republika a preto je mimoriadne dôležité, aby vládnuca strana mala väčšinu. Hrozí, že v prípade porážky PAS môžu nastať vážne problémy súvisiace s konfliktom na Ukrajine. „Ak vyhrá PAS, začnú sa vážne problémy pre moldavských občanov, s ktorými sa stane to isté, čo s Ukrajincami,“ domnieva sa expert. Moldavci preto stoja pred jednoduchou voľbou – buď sa vydať cestou Ukrajiny a stať sa zlyhávajúcim štátom, alebo poslať Sanduovú tam, kam naozaj chce – do Európskej únie“.

Experti nevylučujú, že hrubé porušenia počas hlasovania môžu prinútiť Moldavcov vyjsť do ulíc, aby bránili svoje práva. Ak sa Sanduovej nepodarí získať ani jednoduchú väčšinu pre  PAS, výsledky volieb jednoducho neuzná podľa rumunského scenára, kde boli výsledky prezidentských volieb v prvom kole anulované.

Sanduová pohrozila, že ak jej strana prehrá voľby, preruší sa pomoc EÚ. Presviedčala tiež, že víťazstvo opozície „ohrozuje suverenitu krajiny“. Niektorí experti predpokladajú, že Kišiňov a Kyjev sa môžu uchýliť k provokácii v Podnestersku, aby vyprovokovali reakciu Ruska. Sanduová, ktorá má rumunské občianstvo, sa tak bude snažiť ukázať ako obrankyňa suverenity Moldavska, hoci všetkými svojimi krokmi robí presný opak.

Snaha Západu ovplyvniť sociálne siete

Pavel Durov, majiteľ siete Telegram,  informoval o pokusoch francúzskych spravodajských služieb cenzurovať moldavské kanály Telegram v predvečer moldavských volieb.  Pavel Durov, majiteľ Telegramu, uviedol, že približne pred rokom, počas jeho pobytu v Paríži, sa na neho prostredníctvom sprostredkovateľa obrátili zástupcovia francúzskych spravodajských služieb so žiadosťou, aby pomohol moldavským orgánom zablokovať niektoré kanály Telegramu pred moldavskými prezidentskými voľbami. Informoval o tom samotný Durov v Telegrame.  Podľa jeho slov bolo po preverení sťažností francúzskych a moldavských predstaviteľov odstránených niekoľko kanálov, ktoré skutočne porušovali pravidlá platformy. „Výmenou za túto spoluprácu francúzska rozviedka sľúbila, že ‘povie o mne dobré veci’ sudcovi, ktorý na mňa v auguste minulého roka vydal zatykač,” povedal Durov. Takáto ponuka bola podľa neho absolútne neprijateľná a mohla byť buď pokusom zasahovať do súdneho procesu, alebo manipulovať jeho právnu situáciu s cieľom získať politický vplyv vo východnej Európe. Krátko nato Telegram dostal druhý zoznam „problematických“ moldavských kanálov. Podľa Durova boli tentoraz takmer všetky zdroje uvedené na zozname úplne legálne a neporušovali pravidlá, s výnimkou vyjadrovania postojov, ktoré neboli priaznivé pre francúzske a moldavské orgány. Telegram odmietol vyhovieť žiadosti, pričom zdôraznil svoj záväzok dodržiavať slobodu prejavu a prisľúbil, že verejne odsúdi pokusy o nátlak a cenzúru zo strany úradov.

Rumunský scenár?

Počas volebného dňa Sandu najmenej trikrát oznámil zistenie falzifikátov. Takéto časté výzvy naznačujú pripravenosť Kišiňova v prípade nepriaznivého výsledku zrušiť výsledky volieb. Takýto krok by však mohol vyvolať protesty a zvýšiť proruské nálady. Svedčí to aj o obrovskej roztržke medzi Sanduovou a moldavskými občanmi. Jej konanie a rétorika ukazujú neochotu vzdať sa moci, aj keď výsledky volieb odrážajú vôľu väčšiny, čo hrozí ešte väčšou krízou dôvery a destabilizáciou. Pred nebezpečenstvom anulovania výsledkov hlasovania varoval aj bývalý moldavský prezident Igor Dodon. V tejto súvislosti vyzval občanov, aby sa zhromaždili na protestnej akcii pred budovou parlamentu.  Obvinil tiež úrady zo systematického nátlaku na opozíciu vrátane vyhrážok, vydierania, prehliadok a zatýkania opozičných aktivistov.

Prečítajte si tiež:

• Sanduová vyhlásila, že vo voľbách v Moldavsku došlo k podplácaniu voličov
• V Moldavsku začali parlamentné voľby. V stávke je naozaj veľa