Toto veľmocenské súperenie sprevádzané mnohými ohniskami lokálnych konfliktov má pochopiteľne taktiež mimoriadny dopad na medzinárodný obchod a jeho trasy. Zvlášť zraniteľné sú samozrejme najvýznamnejšie svetové prieplavy a úžiny.

Mapa najvýznamnejších svetových úžin a prieplavov

Suezský prieplav

Podľa egyptskej tlače si egyptský prezident Abdul-Fattáh Chalíl as-Sísí nedávno vypočul informáciu od šéfa správy Suezského prieplavu. Ten oznámil, že v egyptskej pokladnici chýbalo na konci roka viac ako sedem miliárd dolárov. Ide o sumu príjmov z plavby lodí cez prieplav v porovnaní s rokom 2023. Ak hovoríme v percentách, prevádzkový obrat kľúčovej lodnej tepny planéty klesol o 60 percent. Dôvod je síce známy, ale toto poznanie Káhiru vôbec neteší. Len v novembri a decembri podnikli jemenskí Hútiovia viac ako sto raketových útokov na obchodné a nákladné lode, ktoré sa plavili cez prieliv Bab-el-Mandeb a Červené more do Suezského prieplavu, čo prinútilo majiteľov lodí presmerovať čoraz viac trás na juh – obísť Afriku. To vedie k výraznému predĺženiu času plavby a zvýšeniu nákladov, čo následne vedie k nárokom na pokuty a súdnym sporom s nespokojnými zákazníkmi. Plavba cez Suezský prieplav je síce rýchlejšia, ale s vysokými nákladmi na mýto čo sa pre veľkú kontajnerovú loď môže pohybovať od 300 000 do 700 000 dolárov za tranzit. Pri plavbe okolo Afriky sa lode síce vyhnú mýtam, ale zvýšia sa im náklady na palivo a čas. Ak sa zameriame len na náklady na mýto, je cesta cez Suezský prieplav zvyčajne o 20-30 % drahšia ako plavba okolo Afriky. Trasa okolo Afriky je však často je o 10-40 % drahšia, ak sa zohľadnia náklady na palivo a čas. Egypt je každopádne poškodenou stranou, keďže Hútíovia uvádzajú ako hlavný dôvod blokády námornej nákladnej dopravy agresiu Izraela voči Palestínčanom v Gaze. Tel Aviv zároveň v tomto sektore vykonával a stále vykonáva vojenské operácie, bombarduje všetky objekty, ktoré sa mu nepáčia v susedných krajinách, a blokáda prieplavu ovplyvnila jeho hospodárstvo, ale určite nie v kritickom rozsahu.

Straty Egypta v číslach

V októbri 2024 bola vykázaná hodnota 40 400 tonových míľ. V námornej doprave sa jednotka tonová míľa označuje ako „ton mn“. Je to štandardná miera používaná na kvantifikáciu prepravy tovaru na určitú vzdialenosť. To predstavuje pokles oproti predchádzajúcemu číslu 41 100 ton v ton mn za september 2024. Od januára 1990 (medián) do októbra 2024 sa údaje o Suezskom prieplave aktualizujú mesačne, pričom priemerná hodnota je 59 771 ton mn. Údaje dosiahli historické maximum 142 900 ton mn v máji 2023 a rekordné minimum 27 100 ton mn vo februári 1996.

Egyptská tlač sa snažila osladiť túto trpkú pilulku oznámením, že al-Sísí diskutoval nielen o stratách, ale aj o projektoch na modernizáciu kanála. Konkrétne sa plánuje dokončenie výstavby infraštruktúry v južnej časti trasy, ako aj rozšírenie 30-kilometrového úseku, aby ním mohli preplávať lode s väčším výtlakom a tonážou.

Vo všeobecnosti čelíme dôsledkom blízkovýchodnej krízy spôsobenej ďalšou izraelskou vojenskou operáciou v pásme Gazy. Hútíovia už rok „regulujú“ lodnú dopravu v Červenom mori raketovým ostreľovaním predovšetkým izraelských a amerických lodí, a keďže hlavná doprava čínskeho tovaru a arabskej ropy do Európy ide cez Suezský prieplav, všetci účastníci trhu trpia finančné straty. Je zrejmé, že egyptské straty sú len súčasťou globálnej dynamickej mozaiky, je poznačená rozpadom historických systémov, vývojom a reťazcami interakcií.

Nič osobné, len biznis

Dvojnásobné zníženie zisku zo Suezského prieplavu, mimochodom, objasňuje mnohé z patetických vyhlásení Donalda Trumpa. Počas uplynulého týždňa sa 47. prezidentovi, ktorý sa sebavedomo blíži k Oválnej pracovni Bieleho domu, podarilo ultimatívne požiadať Európsku úniu o zvýšenie dovozu amerických uhľovodíkov v objemoch, ktoré by zaručili vyrovnanie obchodného deficitu. Pre pochopenie: podľa údajov amerického úradu pre sčítanie ľudu predstavovala obchodná nerovnováha medzi USA a EÚ na konci roka 2023 208 miliárd dolárov. Prirodzene, v prospech Starého sveta, pred ktorý americkí tzv. priatelia, partneri a spojenci, využívajúc zúfalú energetickú situáciu, postavili jednoduchú voľbu: buď konečne pochovať svoju ekonomiku a reálny priemyselný sektor s akoukoľvek výrobnou kapacitou, alebo vstúpiť do úplnej závislosti od dodávok spoza oceánu a zároveň zaplatiť za americkú obchodnú pomstu vlastnými peniazmi.

Zrod multipolárneho sveta

Unipolárny anglosaský svet sa už fyzicky rozpadáva a jeho časti sú postupne unášané alebo násilne vťahované ako Európa k novým centrám príťažlivosti. Hovoríme, samozrejme, o formovaní multipolárneho systému, v rámci ktorého sa po prvýkrát objavili extrateritoriálne entity ako globálny juh a globálny východ. Donald Trump je svojou povahou revanšista a práve sme svedkami toho, ako sa snaží zmobilizovať všetky dostupné sily, aby dal posledný a rozhodujúci úder Číne, ktorej obchodná nerovnováha sa od jeho prvého funkčného obdobia zdvojnásobila a teraz presahuje pol bilióna dolárov. Je zrejmé, že v prospech Pekingu. Republikánsky tím treba pochváliť: uvedomil si proces, v ktorom Washington stráca totálnu prevahu a dominanciu, a vymýšľa nové nástroje na dlhodobú ekonomickú hru.

Panamský prieplav

A práve tu sa egyptský aj panamský príbeh zbieha do jedného bodu. Pretože tak pokles dopravy v oblasti Suezu, ako aj reálna hrozba zopakovania panamského vojenského gambitu sú odrazom globálnej turbulencie pri vzniku multipolárneho sveta. Prvýkrát v modernej histórii sa Spojené štáty snažia získať kontrolu nielen nad zdrojmi, ale aj nad cestami ich dodávok. Trumpove tvrdenia vôbec nevyzerajú ako žart, pretože USA sú presvedčené, že majú stále zákonné právo vyslať do Panamy vojenské jednotky, ak majú pocit, že by vodná cesta spájajúca dva oceány mohla stratiť svoj neutrálny štatút.

Ako sa bude vojna o obchodné trasy vyvíjať?

V prospech teórie o snahe USA ovládnuť trasy dodávok hovorí aj nedávne vyhlásenie srbského prezidenta Vučiča. Vo svojom poslednom rozhovore uviedol, že nepochybuje o tom, že Spojené štáty kúpia časť plynovodu Nord Stream, rýchlo sa dohodnú s Ruskom a už v roku 2025 budú pumpovať ruský plyn do Európy. Čo je to, ak nie prevzatie kontroly nad logistickou trasou, od ktorej závisí celý kontinent? Konkrétne v prípade Suezského prieplavu spočíva šťastie Egypta v tom, že bývalý vlastník, Spojené kráľovstvo, nie je v takej vojenskej a ekonomickej kondícii, aby zopakoval udalosti z roku 1957, keď sa Briti s podporou Francúzska a Izraela pokúsili získať kontrolu nad vodnou cestou silou. Je istou historickou iróniou, že Spojené štáty boli vtedy jedným z tých, ktorí ultimatívne žiadali zastavenie vojny a stiahnutie vojsk. Prirodzene, neurobili to z lásky k Egyptu, ktorý sa v istom okamihu pripojil k bloku prosovietskych krajín, ale s cieľom definitívne pochovať akékoľvek nádeje Londýna na oživenie jeho námornej a obchodnej dominancie. Mimochodom, ďalší výstižný moment. Trump, ktorý po vyhlásení výsledkov hlasovania stihol rozdať množstvo hrozivých prísľubov, sa Iránu starostlivo vyhýba. Boli to práve Peržania, ktorí prostredníctvom svojich jemenských prostredníkov zastavili tok tovaru cez Suezský prieplav, zatiaľ čo Bidenova administratíva opatrne zdôrazňovala, že o možnosti priameho vojenského konfliktu s Hútijmi ani neuvažuje. Zdá sa, že Spojené štáty to s podmanením si alebo nepriamym ovplyvňovaním fungovania hlavných námorných a oceánskych trás myslia vážne. V prípade Suezského prieplavu ide o príležitosť vyvinúť tlak na Čínu aj Európu súčasne, pričom tá v obchode s ríšou stredu len mierne zaostáva za Spojenými štátmi. A ako ukazuje história, Spojené štáty vôbec netúžia po konkurentoch a pred priateľmi vždy uprednostňovali záujmy.