Vláda zakázala vycestovať do zahraničia. Sudca to komentuje: „Tu je za čiarou toľko vecí, že jedna navyše už nikoho neprekvapí“

Čo je zase toto za kus amaterizmu a právneho idiotizmu? pýtajú sa ľudia neveriacky. Pred časom sa údajne niekto čudoval, ako je možné, že niektorí si chodia na dovolenku do ďalekých krajín a iní nesmú ani do susedného okresu – a tak, ako odpoveď na to, vláda prijala zákaz ísť do zahraničia na dovolenku.

Polícia má teda už od soboty kontrolovať a overovať, kto a prečo cestuje do cudziny. Ak zistia, že nejde za prácou či za rodinou, ale ide sa rekreovať, môže na mieste dostať pokutu až tisíc eur.

„Policajti budú kontroly vykonávať aj na letisku v Bratislave, v Košiciach a v Poprade, takisto na letiskách na celom území Slovenskej republiky, najmä pri letoch do obvyklých dovolenkových destinácií. Preverovanie účelu cesty do zahraničia môže spôsobiť predĺženie času čakania pri vybavovacom procese,“ uviedla hovorkyňa prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová a odporúčala preto cestujúcim prísť radšej na letisko skôr.

.

Zase prešľap. Už koľký krát…

Ako zvyčajne, táto nekompetentná a babrácka partia poloamatérov pri moci opäť raz pristúpila k veci z nesprávneho konca. Zákaz ísť do susedného okresu totiž zo samotnej podstaty veci nie je o zákaze odniekadiaľ vyviezť nákazu, ale o zákaze priviezť ju niekam inam. Ak vláda nechce, aby na Slovensko niekto priviezol nákazu, má robiť opatrenia týkajúce sa prichádzajúcich, a nie tých, ktorí potrebujú vycestovať. Ochranu pred našimi (potenciálne nakazenými) príchodzími si predsa rieši vo svojej kompetencii každá krajina sama.

Isteže, kto vycestuje na dovolenku, zvykne sa z nej vrátiť. Lenže čo ľudia, ktorí tam chcú cestovať za svojou láskou? Čo tí, ktorí majú už plné zuby koronacirkusu a idú sami oboplávať Zem na jachte? Čo milovníci osamelej turistiky vo vysokých horách? Čo milovníci stráženia majákov… nie každý skrátka potrebuje v cudzine absolvovať aktivity, pri ktorých sa nakazí. Táto vláda a jej osvietený premiér zjavne neakceptujú princíp, že štát sa nemá čo starať ľuďom do súkromia a má robiť iba opatrenia, ktoré riešia samotný problém.

V prípade nebezpečnej choroby je nanajvýš pochopiteľné robiť adekvátne opatrenia pri vstupe ľudí do krajiny. Pochopiteľné by mohli byť opatrenia ako povinné testovanie na hraniciach, ako absolvovanie povinnej karantény ešte pred vstupom do krajiny, aj to, keby si každý cestovateľ musel všetky tie veci sám platiť – pretože to sú opatrenia, ktoré dávajú v prípade nebezpečnej nákazy zmysel. Ale zákaz vycestovať, zákaz rekreácie?

Klamári majú výhodu

A aký zmysel má nedomyslený zákaz niečoho, čo sa nebude dať zmysluplne kontrolovať? Zákaz sa údajne má týkať iba dovoleniek – pracovných ciest či ciest za rodinou sa nemá dotknúť. Fajn, mám v zahraničí nevlastnú sestru a idem za ňou. Ako to mám dokázať? Podľa polície budú ľudia musieť preukázať účel cesty „hodnovernými dokladmi“. Čo to znamená? Stačí rukou naškriabaný papier od tej osoby, ktorý to potvrdzuje? Alebo DNA test, že sme rodina? A čo ak sa tam budem so sestrou rekreovať? To už bude v poriadku?

Denne musí prísť do tejtokrajiny so zdecimovaným poľnohospodárstvom a potravinárstvom 800 kamiónov s potravinami z celej Európy, aby sme neumreli od hladu. Tí vodiči prišli do styku s množstvom ľudí, z ktorých mnohí sú nakazení – a tu vláda radšej zatvára oči a hrá mŕtveho chrobáka. No áno, je naozaj problém týchto ľudí riadne kontrolovať, vznikla by na hraniciach katastrofa, všakže? Zato je také ľahké šmahom ruky zakázať ľuďom dovolenky…

A preto vláda ide dávať ľuďom za dovolenkovanie v cudzine pokutu tisíc eur. Presnejšie povedané, tým, ktorí policajtom dostatočne nevysvetlia, že na dovolenke neboli. Kto si pripraví dobrú výhovorku, ten pokutu nedostane.

Odstránenie papalášizmu? Práve naopak!

Vláda údajne chcela týmto opatrením zabrániť papalášizmu, chcela odstrániť primitívnu ľudskú závisť tých, ktorí nemajú možnosť ísť, tak ako niekto iný, na Seychely a nesmú ísť ani do susedného okresu. Lenže čo vláda tisíceurovou pokutou vyriešila? Bohatí cestovať budú, tých tisíc eur s radosťou vytiahnu z vačku a privezú si ako suvenír aj všetky tri mutácie naraz, nech každý vidí, že na to majú.

A chudák bude musieť dupľovane zostať doma, lebo pre neho tisíc eur je likvidačná pokuta, ktorú niektorí nesplatia ani do konca života, ak im z mesačnej žobračenky po odrátaní nájomného, poplatkov, nákladov na stravu a všetkých ostatných pravidelných položiek ostanú mesačne tri eurá a desať centov, za ktoré môžu ísť raz mesačne na kávu.

Za hlavu sa chytajú aj právni experti

Toto ďalšie v dlhom rade nedomyslených, neúčinných a v podstate nezmyselných opatrení kritizuje aj právna expertka, dlhoročná zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva, Marica Pirošíková (viď tu).

Podľa Pirošíkovej takýto je zásah štátu do slobody pohybu neprimeraný a nie je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. A kritizuje tiež výnimku, podľa ktorej sa pri návrate zo zahraničia negatívnym testom na Covid-19 nemusí preukazovať „osoba, ktorá bola zaočkovaná proti tomuto ochoreniu aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní”. To je totiž v priamom rozpore s jasným stanoviskom Výboru pre reguláciu zdravotných predpisov Svetovej zdravotníckej organizácie. Tento výbor odporúča, aby krajiny nevyžadovali od prichádzajúcich cestujúcich dôkaz o zaočkovaní, keďže vplyv očkovania na zníženie prenosu infekcie dosiaľ nie je známy, a tiež aj pre obavy, že vakcíny by nemuseli byť účinné v pri novo odhalených variantoch nákazy.

Preto sa nesmie rozlične zaobchádzať so zaočkovanými a nezaočkovanými, cituje Pirošíková varovanie WHO a upozorňuje, že je to v rozpore aj s rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE), ktorá vyslovene kladie dôraz na dobrovoľnosť očkovania. PZ RE vyzýva štáty, aby informovali svojich občanov, že vakcína nie je povinná a chránili občanov pred diskrimináciou tých, ktorí nebudú očkovaní z dôvodu možných zdravotných rizík alebo z vlastnej vôle.

Pointa na záver

Možno ešte výstižnejšie než oficiálne stanoviská autorít je vyjadrenie jedného slovenského sudcu, ktorého pre jeho dobro radšej nebudeme menovať. Na otázku, či si nemyslí, že toto opatrenie je už „za čiarou“, odpovedal: „Pán redaktor, tu je za čiarou toľko vecí, že jedna navyše už nikoho neprekvapí“. Tým je asi povedané všetko podstatné.

Ivan Lehotský