Víťazmi obchodnej dohody sú viacerí, podľa ekonóma Kovandu aj prezident Trump

„Nenaplnila sa hrozba drakonického 50-percentného cla. Zároveň sa na trhy vracia časť stratenej istoty a predvídateľnosti. A to aj napriek tomu, že nie sú známe všetky detaily dohody a niektoré nie sú dokonca ani dorokované,“ uviedol pre agentúru SITA Kovanda.

Prvým víťazom obchodnej dohody je podľa ekonóma americký prezident Donald Trump. Z hľadiska jeho videnia sveta totiž dochádza k náprave dlhodobého asymetrického obchodného vzťahu USA a EÚ.

„Spojené štáty teraz uplatnia na väčšinu dovážaného tovaru nové pätnásťpercentné clo, zatiaľ čo EÚ na dovoz z USA uvalí nové clo nulapercentné, žiadne. Teda 15:0 pre Trumpa. Takto to Trump predá svojim voličom,“ dodal Kovanda.

Ďalším víťazom obchodnej dohody sú podľa neho britské firmy. Britskí vývozcovia totiž po novom čelia v USA len desaťpercentnému clu. Britské firmy tak majú konkurenčnú výhodu na americkom trhu oproti firmám z EÚ.

Obchodná dohoda je podľa Kovandu víťazstvom aj pre automobilový priemysel EÚ. Ten v súčasnosti čelí v USA clu 27,5 percenta, po novom teda bude 15 %. To je iste dobrá správa aj pre Slovensko, ktorého automobilový priemysel je tiež závislý na vývozu do USA.

„Aj akcie automobiliek EÚ môžu dnes stúpať,“ podotkol Kovanda.

Európska únia tak bude po novom čeliť v USA o viac ako 10 percentuálnych bodov vyššiemu priemernému efektívnemu clu ako pred Trumpovým nástupom do Bieleho domu (v januári tohto roku bolo clo 4,8 %).

Brusel sa aj napriek tomu v dohode zaviazal, že utratí nákup energií zo Spojených štátov 750 miliárd dolárov (250 mld. ročne počas najbližších troch rokov) a 600 miliárd investícií v americkom zbrojárstve.

„Tento záväzok môže dnes povzbudiť najmä akcie amerických zbrojárov a akcie amerických energetických firiem,“ konštatoval Kovanda.

Analytik Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne je presvedčený, že doteraz predstavené detaily naznačujú dohodu výhodnejšiu pre Spojené štáty, ktoré maximálne využili svoje postavenie vo svetovej ekonomike.

„Zatiaľ čo Únia napokon zvolila cestu väčších ústupkov,“ myslí si Horňák.

Clá v nižšej výške vyrokovala aj Veľká Británia (10%), rovnakú úroveň dohodlo Japonsko.

„Máme za to, že postavenie a ekonomická sila Únie umožňovala vyrokovať lepšiu dohodu, racionálny prístup EÚ však napokon prevážil živelný prístup amerického prezidenta, ktorý bol odhodlaný hrať najsilnejšími kartami až do konca. Vypuknutie obchodnej vojny by preto bolo takmer istým scenárom, EÚ zvolila radšej istú cestu vyšších ciel než neistý výsledok obchodného sporu,“ dodal Horňák.

Pozitívnou správou podľa neho je, že slovenské automobilky budú čeliť zhruba o polovicu nižšiemu clu než sa pôvodne predpokladalo. Stále však bude zaťaženie dovozu z európskych automobiliek násobne vyššie než tomu bolo pred nástupom Donalda Trumpa.

„Oslabenie konkurencieschopnosti európskych automobiliek však napokon nemusí byť až také citeľné ako by sa mohlo zdať. V platnosti totiž aspoň nateraz ostávajú vysoké clá na oceľ a hliník, dôležitý vstup pre americké automobilky, čo bude výrazne predražovať ich produkciu a európski konkurenti preto nebudú vyzerať “až tak draho”,“ podotkol Horňák.

Dohoda o nákupe energií je podľa neho zárukou pre Spojené štáty, ale aj pomocnou rukou pre EÚ, ktorá sa snaží o diverzifikáciu zdrojov kvôli odpájaniu sa od ruských fosílnych palív.

„Bez ohľadu na detaily však obchodná dohoda priniesla výrazné zníženie neistoty, firmy sa preto môžu konečne pustiť do dlhodobejšieho plánovania, manažovania rizika, hľadania stratégií udržania zákazníkov v USA či nachádzania nových trhov. Suma sumárom, nejaká dohoda je lepšia než žiadna dohoda, hoci podmienky mohli byť lepšie,“ uzavrel Horňák.