Správa z kategórie takých, pri ktorých človek neveriaco pokrúti hlavou a povie si, že toto bude najskôr asi nejaká kačica, lebo veď hádam by zdravý rozum ľuďom nedovolil voľačo takéto urobiť. Lenže žiaľ, tá správa je skutočná. Viac sa môžete dočítať napríklad tu.

Galapágy, odľahlé súostrovie patriace Ekvádoru a ležiace na rovníku v Tichom oceáne tisíc kilometrov západne od juhoamerického pobrežia, sú unikátnym miestom, ktoré UNESCO vyhlásilo za Svetové dedičstvo, pretože sú akýmsi prírodným biologickým laboratóriom. Vďaka izolácii od zvyšku sveta tu evolúcia vytvorila jedinečné živočíšne druhy, aké nežijú nikde inde na svete.

Práve tu Charles Darwin prišiel na princíp prírodného výberu pri evolúcii živých organizmov, čo ho inšpirovalo k napísaniu slávneho diela Pôvod druhov. Toto jedinečné miesto, aké druhé na planéte Zem nenájdete, je nesmierne zraniteľným ekosystémom, a preto je dlhodobou snahou ochranárov obmedzovať tam turistický ruch a vlastne všetky ľudské aktivity. V posledných rokoch síce aj tu ustupuje ochrana prírody všemocnej komercii a turistickému biznisu, ale to, čo má Galapágy postihnúť v najbližších rokoch, považujú odborníci aj verejnosť za nehoráznosť.

V rámci už skôr pripravených dohôd podpísal bábkový ekvádorský prezident Daniel Noboa 10. decembra nariadenie, aby boli Galapágy poskytnuté Spojeným štátom na výstavbu vojenskej základne. Armáda spojených štátov severoamerických sa v minulosti už viackrát snažila v Ekvádore vojensky uchytiť, avšak teraz má pripravené voľné pole pôsobnosti a môže v prírodnej rezervácii Galapágy umiestňovať vojenské lode vrátane jadrových ponoriek, vojenský personál, výzbroj a všetko príslušné vybavenie.

Samozrejme, proti tomu okamžite ostro vystúpila koalícia piatich desiatok ekvádorských i medzinárodných organizácií, ktoré zdôrazňujú, že prítomnosť zahraničných vojenských síl na Galapágach je bezprecedentným porušením ústavy Ekvádoru, jeho národnej suverenity i jeho záväzkov voči ochrane životného prostredia.

Koalícia ochranárov vo svojom vyhlásení tiež zdôraznila, že podľa ekvádorskej Magna charty Ekvádor je krajinou mieru a zakazuje umiestnenie zahraničných vojenských základní. Pripomenula, že každé rozhodnutie, ktoré má vplyv na životné prostredie, musí byť vopred konzultované s miestnymi komunitami, pričom tento krok nebol dodržaný.

Zástancovia šialeného kroku postaviť na Galapágach vojenskú základňu absolútne v rozpore so zásadami ochrany tamojšieho životného prostredia zdôvodňujú údajnú potrebu vybudovania vojenskej základne na týchto ostrovoch vzdialených tisíc kilometrov od najbližšej pevniny „potrebou posilnenia komplexnej bezpečnosti regiónu”, bojom proti nezákonným námorným aktivitám vrátane nezákonného rybolovu a tiež bojom proti obchodovaniu s drogami.

Tieto „argumenty” vlastne ani nepotrebujú komentár. Takýto spôsob komunikácie skôr než argumentáciou je peknou ukážkou, ako si z nás všetkých vlastne robia srandu, keď sa ani nenamáhajú nám podstrčiť nejakú intelektuálne náročnejšiu výhovorku. Proti akým pašerákom a pytliakom to chcú bojovať zo základne s ponorkami a torpédoborcami uprostred najodľahlejšej časti planéty?

Tu sa priam natíska oveľa pravdepodobnejšie zdôvodnenie. Slabnúce impérium dlhodobo stráca svoju niekdajšiu neotrasiteľnú pozíciu hegemóna na juhoamerickom kontinente a akákoľvek existencia ich vojenských základní tam bude v budúcnosti čoraz viac ohrozená, a preto sa chcú zabetónovať niekde, odkiaľ ich len ťažko bude môcť niekto vyhodiť, aby mali Južnú Ameriku pod kontrolou aspoň z diaľky, rezervácia-nerezervácia.

A samozrejme, bezočivo klamú, že základňa nijako nepoškodí životné prostredie Galapág. Aj úplnému laikovi totiž musí byť nad slnko jasnejšie, že vojenská základňa v jednej z najvzácnejších prírodných rezervácií sveta ju bude tým najhorším spôsobom poškodzovať. Akákoľvek ľudská prítomnosť v tomto kúte sveta je škodlivá, veď preto tam bol donedávna obmedzený nielen turizmus, ale akýkoľvek vstup verejnosti. Vojenská základňa však skôr než čokoľvek iné bude znamenať pre tamojší ekosystém katastrofu.

Ochranári varujú, že vojenské operácie spôsobia vážne škody na morských a suchozemských ekosystémoch, ovplyvnia migrujúce druhy, koralové útesy a zvýšia znečistenie. Emisie, hluk šírený pod vodou i vo vzduchu, rôzne druhy žiarenia, explózie, úniky paliva, mechanické ničenie krajiny ťažkými mechanizmami, toxické a rádioaktívne materiály, atď., atď., to sú len niektoré z faktorov, ktoré zraniteľný ekosystém Galapág v najbližších rokoch môžu zmeniť na nepoznanie.

Definitívne rozhodnutie bolo urobené pred Vianocami, čo zlomyseľných dezolátov môže zvádzať k úplne nepodloženej konšpiračnej teórii, že načasovanie bolo zámerne zvolené tak, aby verejnosť prešla celú vec mlčaním, s kalkuláciou, že v januári ľudia budú mať už celkom iné starosti ako vracať sa k decembrovým správam.

Za zmienku tiež stojí fakt, že globálny informačný kartel, ktorého malou odnožou je aj slovenská informačná sieť, s jemnocitom sebe vlastným usúdil, že by bolo zbytočné obťažovať európsku verejnosť úplne nepodstatnou správou o tom, že náš najmilovanejší strategický vojenský partner a tútor Spojené štáty severoamerické chce vybudovať svoju vojenskú základňu v jednej z najchránenejších rezervácií sveta (lebo to je jedna z posledných oblastí planéty, kde ešte základňu nemá), a tak nás od tejto nudnej a zbytočnej informácie taktne uchránil. Týmto mu v mene slovenskej verejnosti ďakujeme.

A bude zaujímavé aj to, ako na túto správu zareagujú bruselskí zelení fanatici, ktorí sú v iných prípadoch ohrozenia životného prostredia tak nekompromisne zásadoví, a ktorí neváhajú obetovať dokonca ani ekonomickú prosperitu vlastných európskych krajín a životnú úroveň európskeho obyvateľstva na oltár slávneho „Green Dealu“. Rôzni Hojsíkovia a Wiezikovia, keď sa o tomto škandalóznom prípade dozvedia, nepochybne vyskočia meter dvadsať a začnú okamžite spisovať voči páchateľom protestné petície a vyzývať v europarlamente na prijatie sankcií proti nim. Alebo nie?

Prečítajte si tiež:

• Boj amerického impéria o prežitie z neho urobí darebácky štát
• Bidenovej administratíve sa nedá odpustiť