Via Iuris: Zrušenie voľby poštou nie je iba technická zmena, pre mnohých ľudí to bude znamenať stovky až tisíce eur na cestovanie

Organizácie zaslali svoje stanovisko poslancom národnej rady pred druhým čítaním návrhu zákona na prebiehajúcej schôdzi. Zdôraznili v ňom, že navrhovaná zmena je neprimeraným obmedzením volebného práva občanov SR, ktorí sa zdržiavajú alebo žijú mimo územia Slovenska. Upozornili, že nie sú splnené ústavné kritériá minimalizácie zásahov do základných práv a slobôd. „Nejde len o technickú zmenu spôsobu hlasovania. Zrušenie korešpondenčnej voľby by pre mnohých občanov znamenalo finančné, geografické a časové bariéry, ktoré by im prakticky znemožnili zúčastniť sa na voľbách,“ uviedli organizácie v stanovisku.

Ako pripomenuli, v roku 2023 požiadalo o hlasovanie zo zahraničia takmer 72 600 občanov SR. Približne 89 percent z nich má pritom stále trvalý pobyt na Slovensku, a to najmä študenti, pracujúci ľudia v zahraničí, mladé rodiny a ľudia na dočasnom pobyte. Signatári stanoviska zdôraznili, že vo veľkej miere ide o občanov, ktorí majú na Slovensku rodiny, majetok či dlhodobé väzby. Slovensko tak považujú za svoj domov. Zrušenie korešpondenčného hlasovania nebude podľa organizácií viesť len k zmene technického spôsobu hlasovania, ale vytvoria sa reálne bariéry výkonu práva voliť. „V praxi by to znamenalo najmä stovky až tisíce eur nákladov na cestovanie za hlasovaním, potrebu čerpania dovolenky, viacdňové presuny medzi krajinami, nemožnosť hlasovať pre časť študentstva a nízkopríjmových skupín, výrazné logistické a kapacitné zaťaženie zastupiteľských úradov,“ vymenovali signatári.

Obzvlášť kritická situácia by podľa nich nastala v regiónoch, kde SR nemá zastupiteľské úrady. Veľvyslanectvá sa zatvorili napríklad v Dánsku a Nórsku. Občania napríklad zo Škandinávie by tak museli cestovať do iného štátu. Mnohí občania by dokonca museli cestovať medzikontinentálne za stovky až tisíce dolárov, napríklad v prípade Severnej Ameriky, ak by sa hlasovalo iba na veľvyslanectve vo Washingtone. Zároveň by si to žiadalo aj viacdňovú neprítomnosť v škole alebo v práci.

„Slovenské zastupiteľské úrady dnes nemajú kapacitné možnosti na zvládnutie masového osobného hlasovania,“ upozornili organizácie s tým, že len v Českej republike hlasovalo v posledných voľbách zo zahraničia približne 27-tisíc občanov SR. To je objem, ktorý by si podľa organizácií vyžadoval desiatky volebných miestností a volebných komisií. Signatári súčasne odmietajú argumenty o nebezpečnosti korešpondenčného hlasovania. Neboli totiž podľa nich predložené dôkazy o systematickom zneužívaní voľby poštou. Súčasne podotkli, že viaceré demokratické štáty využívajú kombináciu korešpondenčného hlasovania a osobnej voľby zastupiteľských úradoch.

„Sme presvedčení, že predložený návrh nespĺňa ústavné kritériá na minimalizáciu zásahov do základných práv a slobôd, znižuje reálnu dostupnosť výkonu volebného práva, zasahuje do princípu všeobecnosti a rovnosti volieb a vytvára disproporčné bariéry pre občianstvo Slovenska žijúce alebo zdržiavajúce sa v zahraničí,“ skonštatoval advokát spolupracujúci s Via Iuris Andrej Krajňák, Rovnakého názoru sú pritom aj odborníci. Problematike sa 11. mája venovala aj medzinárodná odborná konferencia Voice Beyond Borders za účasti expertov z Česka, Poľska, Belgicka, Írska, Dánska a USA. Závery konferencie upozornili, že zrušenie korešpondenčného hlasovania výrazne obmedzí prístup občanov k voľbám a oslabí sa demokratická participácia Slovákov v zahraničí.

Návrh navyše otvára aj vážne ústavnoprávne otázky. Podľa signatárov totiž môže byť v rozpore s princípom všeobecnosti a rovnosti volebného práva, judikatúrou Ústavného súdu SR, rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a aj medzinárodnými demokratickými štandardmi. Organizácie na záver zdôraznili, že štát by mal hľadať spôsoby, ako účasť vo voľbách občanom zjednodušiť, nie im vytvárať prekážky, ktoré z volebného práva činia privilégium, ktoré je dostupné iba časti spoločnosti.