Verejný ochranca práv odhalil podozrenia na násilie v ústave v Hrnčiarovciach nad Parnou

Najzávažnejším zistením monitoringu je podozrenie na použitie fyzických trestov, predovšetkým faciek, zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže ako prostriedku na zabezpečenie poslušnosti. Monitorovací tím poukázal, že približne tretina oslovených odsúdených spomenula násilie zo strany príslušníkov, pričom časť z nich mala priamu osobnú skúsenosť. „Ak sa potvrdí, že fyzická sila bola používaná ako forma trestu alebo zastrašovania, ide o absolútne neprípustné konanie, ktoré je v priamom rozpore so základnými princípmi ochrany ľudskej dôstojnosti a právneho štátu. Ani výkon trestu odňatia slobody nezbavuje človeka jeho základných práv a dôstojnosti,“ zdôraznil Dobrovodský. Takéto praktiky sú podľa ombudsmana v rozpore so záväzkami Slovenska podľa Dohovoru OSN proti mučeniu, Európskeho dohovoru o ľudských právach a štandardov Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT), kde je jednoznačne stanovené, že fyzická sila nesmie byť použitá ako trest, disciplína alebo forma zastrašovania.

Ako informoval v tlačovej správe hovorca verejného ochrancu práv Branislav Gigac, ďalšie závažné nedostatky sa týkali podmienok na oddiele diferenciačnej skupiny C so sprísneným režimom výkonu trestu. Monitoring poukázal najmä na obmedzený prístup odsúdených k odbornej starostlivosti, predovšetkým liečbe závislostí, a na nedostatok aktivít podporujúcich resocializáciu. „Výkon trestu nesmie viesť k pasivite, sociálnej izolácii a rezignácii na pozitívnu zmenu správania. Štát má povinnosť vytvárať podmienky, ktoré podporujú resocializáciu a znižovanie rizika recidívy,“ vyjadril sa Dobrovodský.

Monitoring zaznamenal aj nedostatky v materiálnych podmienkach, kde niektoré ubytovacie priestory vykazovali opotrebované vybavenie ciel a prostredie nepôsobilo dôstojne. Dobrovodský pripomína, že materiálne podmienky výkonu trestu nie sú otázkou komfortu, ale priamo súvisia s ochranou ľudskej dôstojnosti a zákazu neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Podľa Európskych väzenských pravidiel a štandardov CPT musia byť osoby pozbavené slobody ubytované v podmienkach rešpektujúcich ich dôstojnosť, vrátane primeraného hygienického štandardu, dostatočného priestoru, svetla a ventilácie.

Pozitívne však boli hodnotené niektoré časti ústavu, ako oddiel špecializovaného zaobchádzania, kde personál pristupoval k odsúdeným individuálne a podporoval ich zapájanie do voľnočasových a resocializačných aktivít. Podobne si zaslúži uznanie oddiel ochranných liečení za kvalitnú zdravotnú starostlivosť a profesionálny terapeutický prístup.

Verejný ochranca práv odovzdal svoje najzávažnejšie zistenia vedeniu ústavu bezprostredne po monitoringu formou protokolu spolu s návrhmi na okamžité prešetrenie a nápravu. Tieto zistenia boli zaslané aj na vedomie Generálnej prokuratúre SR. Ústav vo svojom stanovisku uviedol, že časť odporúčaní považuje za už realizované alebo dostatočne zabezpečenú existujúcou praxou, a časť nezohľadnil z dôvodu bezpečnostných, personálnych a kapacitných limitov, či nízkej motivácie odsúdených zúčastniť sa ponúkaných programov.

„Ochrana práv osôb pozbavených slobody a prevencia zlého zaobchádzania nemôžu zostať len formálnym záväzkom, ale musia byť každodennou súčasťou fungovania zariadení výkonu trestu a jasnou prioritou všetkých zodpovedných inštitúcií,“ dodal na záver verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.