Bratislava 30. marca 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Ani dobrovoľníci v klinických testoch ani zaočkovaní či tí, čo sa objednávajú na očkovanie, nie sú informovaní o dlhodobých rizikách očkovania. Špičkoví experti upozorňujú, čo presne sú potenciálne riziká z dlhodobého hľadiska, lenže diskusia o nich je v mainstreamových médiách nedovolená. Jednoducho nikto nemá odvahu o nich hovoriť. Títo odborníci prehovorili aj o tom, ako bude znemožnené ich monitorovať

Vo výskume, publikovanom v časopise Mikrobiológia & Infekčné choroby, imunológ J. Bart Classen varuje, že mRNA technológia používaná v COVID vakcínach Pfizeru a Moderny môže vytvoriť „nové potenciálne mechanizmy nežiaducich účinkov, zatiaľ čo môže trvať roky, kým vyjdú najavo“. Dokonca už existujú dôkazy, že mRNA „vakcíny“ môžu spôsobiť prionové ochorenia, ktoré majú neurodegeneratívny efekt ako napr. Alzheimera, amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS) a pod.

Imunológ Dr. Classen tvrdí: „Vývoj novej technológie vakcín mal problémy v minulosti. Súčasné vakcíny proti Covid-19 na báze mRNA boli schválené pre núdzové použitie bez dlhodobého testovania bezpečnosti. Výsledky naznačujú, že RNA vakcína ma špecifické sekvencie, ktoré môžu spustiť TDP-43 a FUS poskladať sa do ich patologických prionových konfigurácií. Zistenie ako aj dodatočne potenciálne riziko viedlo autora k presvedčeniu, že schválenie vakcíny bolo predčasné a vakcína môže spôsobiť viac škody ako osohu.“

Desaťročia Dr. Classen publikoval štúdie zaoberajúce sa nárastom chronických ochorení ako typ 1 a typ 2 cukrovka, ktoré sa objavujú tri-štyri roky po očkovaní. V poslednej publikovanej štúdii varuje pred mRNA vakcínami, ktoré majú potenciál aktivovať ľudské proteíny, aby spustili „patologické konfigurácie“ súvisiace s chronickými degeneratívnymi neurologickými ochoreniami.

Dr. J. Patrick Whelan, pediatricky reumatológ špecializujúci sa na multisystémový zápalový syndróm, vyjadril obavy, ktoré adresoval americkej liekovej agentúre FDA, že mRNA vakcíny môžu spôsobiť mikrovaskulárne poškodenia mozgu, srdca, pečene a obličiek spôsobom, aký nebol posudzovaný v klinických skúškach.“

Profesor pre zdravotnú vedu Adam MacNeil z Brock univerzity v Kanade upozornil na nebezpečenstvo, že sa nikto nezaoberá možnosťou, že vakcíny spustia tzv. ADE – zhoršenie imunitnej odpovede. To znamená, že očkovaní môžu mať horší priebeh ochorenia, keď sa stretnú s divokým vírusom, než keby neboli očkovaní. V článku „Z horúcej panvice rovno do ohňa? Pozornosť zamerať na ADE pri COVID-19″, ktorý opublikoval v odbornom časopise v júni 2020 argumentoval, že ADE je dobre známe riziko koronavírusových infekcií podobne ako pri dengue horúčke.

V júli zas na problém toho, ako sa bude zisťovať ADE a VAH (vakcinačná hypersenzitivita) po týchto vakcínach, upozorňovali vedci Herbert Virgin, Ann Arvin a kolegovia vo vplyvnom časopise Nature. Oponoval im epidemiológ Leah Katzelnik, špecialista na dengue horúčku a zika vírus. Tvrdil, že ADE bude síce podľa neho nepravdepodobné, pritom sa však odvolával len na klasické ADE typické pre respiračné vírusy, dengue a SARS. On aj ďalší však vidia vyššie riziko vo VAH – vakcinačnej hypersenzitivity, imunologickej hyperreakcie, ktorá bola prvýkrát pozorovaná v 60-tych rokoch, keď deti dostali netypické osýpky po očkovaní proti osýpke. Takéto osýpky boli zaznamenané aj v nedávnych epidémiach, napr. v kalifornskom Disneylande v 2015 až 31% nakazených malo vírus osýpok z vakcíny. Žiadajú, aby sa výskum zameral na pochopenie patogenézy, t. j. spustenia VAH.

Iní vedci Cardozo a Veazy v časopise Medzinárodný žurnál klinickej praxe v októbri varovali, že ADE a VAH riziká sú nielen teoretické, ale že môžu byť horšie po istých mutáciach v kolujúcich vírusoch. Vysvetľovali, aký dopad môže mať len malá zmena v tvare spike proteínu koronavírusu pred alebo po vstupe do hostiteľa pri napojení sa na ACE2 receptory

Cardozo a Veazy poukazujú na etické nedostatky vo formulároch informovaného súhlasu pre dobrovoľníkov v klinických skúškach. Tie síce spomínajú ADE na konci, ale nie sú jasne vysvetlené dobrovoľníkom. A už vôbec nie verejnosti, ktorá nemá potuchy o tomto riziku. Nie zriedkavo výskumníci komunikujú riziká veľmi obskúrne, zľahčujúco a bez snahy o adekvátne pochopenie pacientom. Nedávno sa písalo o výskumníkoch z univerzity v New Yorku, ktorí komunikovali o tom tak, aby dobrovoľníci v klinických skúškach nepochopili.

Americká FDA aj európska EMU (liekové regulačné agentúry) schválili mRNA vakcíny len pre núdzové použitie na základe údajov z dvoch mesiacov klinických skúšok. Odsledovať ADE vyžaduje dlhší čas a plne transparentný systém monitorovania prípadov nákazy a znovunákazy po vakcinácií v porovnaní s vážnymi reakciami po nákaze alebo očkovaní. V súčasnosti spôsob vykazovania nežiaducich účinkov v americkom či britskom systéme nemá žiadnu výpovednú hodnotu, aby vedel na tieto otázky dať odpoveď. Je nastavený tak, aby sme sa o ADE alebo VAH nemali ani len šancu dozvedieť sa.

Ako sa budú vykazovať zaočkovaní, keď niekoľko mesiacov po vakcinácií ochorejú s príznakmi respiračného ochorenia (vrátane COVID) ako horúčka, triaška, kašeľ, dýchavičnosť, bolesť hlavy, únava? Budú tušiť, že tieto príznaky môžu byť spojené so zhoršeným COVID po očkovaní, čo je prejav ADE? A nie sú tieto príznaky už teraz zaznamenané u mnohých, ale pripisujú sa nedostatočnému účinku vakcíny niekoľko dní po zaočkovaní, lebo sa vraj dotyčný nakazil? Celé domovy dôchodcov na prieč Európou sa „nakazili“ až pár dní po zaočkovaní, čo celý rok sa dokázali pred vírusom chrániť… Už len z krátkodobého hľadiska má očkovanie proti Covid hlásené stovky tisíc nežiaducich účinkov a 4 tisíc úmrtí v celej EÚ, kde však rôzne úrady ešte v mnohých prípadoch váhajú s vyslovením jednoznačného záveru, že ide o dôsledky očkovania. Podľa dosiaľ dostupných štatistík sa zdá, že sú to UŽ TERAZ najzabíjačskejšie vakcíny v porovnaní s vakcínami proti iným ochoreniam.

Jana Ray Tutková