Špecializovaný trestný súd (ŠTS) vo veci totiž vytýčil spolu 42 termínov hlavného pojednávania, a to od 26. januára do 16. decembra. Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí v máji 2025 zrušil už druhý rozsudok ŠTS a vec mu vrátil z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku, a to nejasnosti skutkových zistení, nevykonania všetkých potrebných dôkazov za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vec zároveň prikázal na prejednanie a rozhodnutie inému senátu ŠTS.

V kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho uznal v máji 2023 Špecializovaný trestný súd v Pezinku za vinnú obžalovanú Alenu Zsuzsovú. Takisto bol podľa verdiktu súdu vinný Dušan Kracina, konkrétne z podielu na príprave vrážd prokurátorov. V tejto súvislosti uložil súd Alene Zsuzsovej súhrnný trest 25 rokov väzenia v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Naopak, obžalovaného podnikateľa Mariana Kočnera vo veci smrti novinára aj vo veci prípravy vrážd prokurátorov súd oslobodil. Podľa rozsudku nebolo totiž preukázané, že spáchal žalované skutky a v prípade objednávky vraždy Lipšica ani to, že sa skutok stal. Oslobodzujúci rozsudok si vypočul aj obžalovaný bosniansky občan Darko Dragič stíhaný pre podiel na príprave vrážd prokurátorov.

Najvyšší súd už predtým, konkrétne v júni 2021, zrušil rozhodnutie ŠTS z 3. septembra 2020, ktorým oslobodil Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú. Podľa verdiktu prvostupňového súdu neexistoval na uznanie viny dvojice dostatok dôkazov. NS SR však vo verdikte z júna 2021 skonštatoval, že ŠTS rozhodnutím o oslobodení konal predčasne. Niektoré dôkazy navrhované prokuratúrou totiž nevykonal a o iných ani nerozhodol. Prvostupňový súd nakoniec v máji 2023 Kočnera opakovane oslobodil, ale Zsuzsovú uznal za vinnú. Najvyšší súd však aj tento verdikt zrušil.

V roku 2026 sa tiež očakáva začiatok súdneho procesu v kauze vraždy známeho advokáta Ernesta Valka z roku 2010. Ako vyplýva z rozpisu pojednávaní Mestského súdu Bratislava I, termíny hlavného pojednávania vytýčil na 13. a 15. januára. Rovnaký súd rozhodol ešte v novembri 2024, že obžaloba podaná v tejto trestnej veci spĺňa zákonné náležitosti a prijal ju na prejednanie. Obžalovaný Jozef R. v tomto prípade trvá na svojej nevine a vo vyjadrení zaslanom súdu žiadal odmietnutie obžaloby.

Druhý obvinený v prípade smrti Valka Jaroslav Klinka uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorú začiatkom roka 2020 schválil Okresný súd v Pezinku. Za ozbrojenú lúpež v dome advokáta v Limbachu v okrese Pezinok mu súd uložil trest osem rokov väzenia. Z výkonu trestu už bol medzitým podmienečne prepustený. Ernesta Valka zavraždili 8. novembra 2010 v jeho dome v Limbachu. Bývalý predseda Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol jedným z najvplyvnejších právnikov a venoval sa viacerým citlivým kauzám. Obžaloba v kauze vraždy Valka bola na vtedajší Okresný súd Bratislava I podaná už v roku 2020.

Uzavrieť by sa tento rok mohla aj kauza Mýtnik, ktorá sa týka obstarávaní IT systémov pre Finančnú správu SR. Vec je totiž už vo fáze prednesu záverečných rečí, pričom svoje návrhy súdu už predniesli prokurátor aj obhajcovia. Pre obžalovaného Jozefa Brhela staršieho a jeho syna Jozefa navrhol prokurátor Ondrej Repa v kauze Mýtnik trest v dolnej polovici sadzby, pričom v prípade trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti, z ktorého sú obžalovaní, je trestná sadzba od troch do 10 rokov väzenia.

Rovnaký trest navrhol prokurátor Repa aj pre právnika Martina Bahledu, ktorý je stíhaný rovnako za legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Bývalého riaditeľa IT sekcie na finančnej správe Milana Gregu, ktorý je stíhaný za porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, navrhol prokurátor potrestať podmienkou. Menovanej štvorici takisto navrhol uložiť peňažné tresty.

Repa vo svojej záverečnej reči pred súdom navrhol uznať za vinných aj bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca a architekta Miroslava Slahučku, ktorí boli obžalovaní z prijímania úplatku v súvislosti s presadzovaním projektu eKasa. Obom navrhol podmienku, ako aj peňažné tresty. Proces bude pokračovať záverečnými rečami obžalovaných 12. a 13. januára.

Zároveň existuje predpoklad, že odvolací Najvyšší súd SR právoplatne rozhodne vo veci Juraja Cintulu, ktorý bol vo veci atentátu na predsedu vlády Roberta Fica v októbri 2025 neprávoplatne odsúdený na 21 rokov väznenia. Keďže je obžalovaný vo väzbe, odvolací súd by mal vo veci konať prednostne.

Špecializovaný trestný súd by sa v roku 2026 tiež mal zaoberať prípadom bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Dovolací senát NS SR totiž v decembri 2025 rozhodol, že rozsudkom z mája 2022, ktorým bol Kováčik uznaný za vinného, bol porušený zákon v neprospech obvineného a predmetný rozsudok na základe dovolania ministra spravodlivosti Borisa Suska, ako aj samotného Kováčika, zrušil. Rovnako dovolací súd zrušil aj skorší rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo septembra 2021, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce.

Špecializovanému trestnému súdu zároveň najvyšší súd prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Kováčik bol právoplatne odsúdený na trest osem rokov väzenia za prijatie úplatku 50-tisíc eur za to, že Úrad špeciálnej prokuratúry v roku 2017 nepodal sťažnosť proti prepusteniu šéfa zločineckej skupiny takáčovci Ľubomíra Kudličku z väzby. Súd mu zároveň uložil aj peňažný trest 100-tisíc eur.

Kováčika takisto v septembri 2024 uznal ŠTS za vinného aj v druhej korupčnej kauze. Kauza sa týkala prijatia úplatku 50-tisíc eur od podnikateľa Petra Košča, ktorý bol ukrytý v knihe. Súd zároveň vtedy upustil od uloženia súhrnného trestu pre Kováčika, nakoľko uložený trest z prvej kauzy považoval za dostatočný. Keďže trest z prvej kauzy Kováčikovi dovolací senát NS SR zrušil, súdy by tak mali vyniesť dodatočný trest v druhej spomenutej kauze.