Pre SITA to uviedol politológ Tomáš Koziak. „Problémy krajiny a nespokojnosť ľudí budú doliehať na stabilitu vládnej koalície. Nebavíme sa už o udržaní preferencií koaličných strán, pretože tie jednoznačne padajú, ale o tom, že koalícia bude mať problém vo svojej súčasnej podobe vôbec prežiť,“ prognózuje Koziak. Ak by Európska únia navyše pozastavila Slovensku eurofondy pre niektoré prijaté zákony, ktoré oslabujú právny štát, bude podľa neho určite narastať napätie a nespokojné hlasy v Hlase-SD aj v Slovenskej národnej strane (SNS). „Na jednej strane je tu veľká chuť udržať túto koalíciu za každú cenu, pretože v prípade SNS je šanca dostať sa znova do parlamentu minimálna, takisto aj Hlas má obrovské straty voličov. Na druhej strane, čím dlhšie bude Hlas v tejto vládnej koalícii za tejto situácie, tým sa zvyšuje šanca, že sa nakoniec po voľbách do parlamentu ani nemusí dostať,“ domnieva sa politológ.

Krivka pádu Hlasu je totiž veľmi rýchla a výrazná, upozorňuje. Príčin je podľa politológa hneď niekoľko. „Tou prvou je predseda strany Matúš Šutaj Eštok, ktorý sa chce správať ako Robert Fico, ale jednoducho, na Fica nemá. Má mnoho prešľapov a je to navyše zjavne arogantný človek, čo verejná mienka nedokáže príliš akceptovať,“ vymenoval Koziak. Podotkol tiež, že keď o politikovi začína na internete kolovať čoraz viac vtipov, je to začiatok jeho konca. Podľa neho je zjavné, že Šutaj Eštok aj šéf národniarov Andrej Danko sú mnohonásobne častejším terčom vtipov ako premiér Robert Fico. „Hlas stráca svoju identitu. Táto strana vznikla ako niečo, čo sa malo odlíšiť od Smeru, ale pod vedením Šutaja Eštoka sa neodlišuje. Voliči však dali podporu Hlasu vo voľbách práve preto, že sa prezentoval ako strana slušných ľudí a chcel byť menej radikálny ako Smer,“ hovorí Koziak. Pokiaľ Hlas bude naďalej pokračovať v tejto politike a správať sa ako Smer, môže podľa neho klesnúť v rokoch 2026 a 2027 aj na päť – šesť percent.

Pád Hlasu podľa Koziaka potvrdzuje, že prezidentské strany na Slovensku upadajú či zanikajú. Taký bol osud Strany občianskeho porozumenia, z ktorej vyšiel Rudolf Schuster, ale aj strany Za ľudí, ktorú založil Andrej Kiska. Dôležité podľa Koziaka bude teraz aj to, ako sa k Hlasu bude stavať prezident a zakladateľ strany Peter Pellegrini.

V roku 2026 sa tiež dá podľa politológa očakávať, že sa skončí idylka prezident – premiér. Započalo to už veto prezidenta k rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov, na ktoré Fico reagoval vyhlásením, že Smer už Pellegriniho v ďalšej prezidentskej kampani nepodporí. „Teraz bude záležať na Pellegrinim, či bude chcieť byť tým usmievavým prezidentom s jamkami v lícach a nebude chcieť ísť do žiadnej konfrontácie. V takom prípade odíde z prezidentského úradu ako druhý Gašparovič, ktorý bol rovnako nekonfrontačný typ politika a len sa zviezol v prezidentskej funkcii, pričom nič dôležité po ňom nezostalo. Alebo druhá možnosť je, že z Prezidentského paláca odíde ako človek, ktorý si v rozhodujúcich okamihoch splnil svoju úlohu, chránil právny štát a odrážal pokusy otáčať kormidlo našej zahraničnej politiky,“ uviedol Koziak. Prezident sa v závere roka 2025 vyjadril kriticky na adresu vlády, keď skonštatoval, že sa jej vôbec nedarí napĺňať základ programového vyhlásenia vlády – aby sa ľuďom na Slovensku lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žilo. podotkol Koziak.

Čo sa týka opozície, tá bude v roku 2026 odkázaná na spoluprácu, pokiaľ chce ukázať voličovi, že sa vie správať pragmaticky a konštruktívne. Pripravovať sa musí už teraz aj na spoluprácu po parlamentných voľbách, poukazuje politológ. „Na to, aby dokázali Progresívne Slovensko a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) spolupracovať, potrebujú obrúsiť ideologické hrany a niektoré témy vôbec neotvárať. PS sa potrebuje zbaviť LGBTI agendy a KDH svojej anti-LGBTI agendy,“ hovorí Koziak s tým, že úplne postačí tieto témy pred voličmi nespomínať a prestať ich tlačiť do popredia. Slovensko podľa neho nie je zrelé na to, aby tieto témy rezonovali v politickom popredí. „Keď strany získajú moc, potom sa môžu začať postupne snažiť cez kompromisy nejaké veci pretlačiť, ale robiť z toho jednu zo zložiek svojej politickej agendy, s ktorou chcú na Slovensku vyhrať voľby, je absolútne neprezieravé a politicky naivné,“ myslí si Koziak.

Opozičné strany tiež musia počítať s tým, že po voľbách zrejme nebudú vedieť vytvoriť vládu bez Matovičovho Hnutia Slovensko. „Igor Matovič je politik, ktorého forma politického správania je radikálna. Nehovorím o obsahu, pretože on nie je politický radikál ani extrémista, avšak formy, ktoré volí na politický súboj a marketing, sú radikálne. Toto je v kontraste s kultivovanou politikou, ktorú sa snaží robiť Progresívne Slovensko,“ poukázal Koziak. Ako politológ dodal, rozumie tomu, že sa Igorovi Matovičovi snažia progresívci vyhnúť a na pódiá počas protestov pozývajú radšej Demokratov, ktorým chcú pomôcť prekročiť päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu. Podľa aktuálnych prieskumov preferencií však súčasnej opozícii počty na zostavenie budúcej vlády bez Matovičovho hnutia nevychádzajú.