ÚS zároveň prijal návrhy prezidentky SR Zuzany Čaputovej a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) súd nevyhovel.

Dá sa povedať, že Ústavnému súdu SR sa podaril husársky kúsok. Spokojnosť s rozhodnutím už stihli vyjadriť aj premiér, aj prezidentka. Zuzana Čaputová najviac ocenila skutočnosť, že zafungoval systém bŕzd a protiváh. A že nateraz nebudú negatívne dotknuté ich práva domôcť sa odškodnenia a spravodlivosti. Vo svojom vyhlásení neobišla ani ochranu finančných záujmov európskych daňových poplatníkov. V otázke, ktorá bola predmetom obštrukcií a stala sa hybnou silou protivládnych protestov opozície a politických mimovládok, zavnímala náročnú úlohu  pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zabezpečil plynulý prechod prokurátorov a presun spisov na nové pôsobiská bez dochádzania k prieťahom v konaniach.

Na druhej strane Róbert Fico je spokojný tiež, nakoľko „ÚŠP, toto semenište zla a nenávisti, porušovania ľudských práv, prestane 20. marca existovať”. Môže si tak odfajknúť jeden predvolebný sľub. Navyše ÚŠP prestáva byť témou prezidentskej kampane. Tento fakt podľa mňa s úľavou prijal aj Peter Pellegrini. Fico upozornil na skutočnosť, že ÚS prijal rozhodnutie o zákonoch, ktoré ešte neboli zverejnené v Zbierke zákonov, čím prelomil doterajšiu rozhodovaciu prax. Premiér si rád počká na vysvetlenie.

Práve táto skutočnosť najviac rezonovala medzi oboma tábormi. Doterajšia ústavná prax svedčila v prospech koalície, ktorá bola presvedčená, že ÚS môže v súlade s Ústavou SR rozhodovať len o skutočne platných zákonoch. Prezidentka v čele opozície naopak dúfala, že to, že zákon ešte nie je platný, prekážkou na pozastavenie jeho účinnosti (napriek tomu, že účinný ešte nie je) pre Ústavný súd nebude. Takže v napätí, či ústavný súd bude lámať ústavnú prax, boli všetci.

Ústavný súd týmto prekvapil nielen Róberta Fica, ale určite aj profesora práva. Miroslav Slašťan, profesor Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) zaslal ÚS ešte minulý týždeň stanovisko, v ktorom spochybňuje prezidentkine argumenty, ktorými zdôvodnila podanie zákona na ÚS ešte pred jeho vydaním v Zbierke zákonov. Štatistikou doložil, že priemerná dĺžka zverejnenia zákona je 22 dní, a že sa zo strany koalície nejedná o obštrukciu. Pochybnosť nad pravdivosťou vyjadrenia prezidentky, že publikácia zákona v Zbierke zákonov je „formálny administratívny úkon”, ktorého realizácia je otázkou hodín.

Nadpráca Ústavného súdu „vo verejnom záujme“, ktorý sa dostal pod tlak médií aj prezidentky je pochopiteľná. Veď ktorý ústavný sudca by svojim nekonaním riskoval mediálny lynč a nevôľu pánička? Keď prezidentka menovala tých svojich odborníkov, boli medzi nimi advokáti, sudcovia aj ľudia z akademickej obce. Nevadí, veď podľa Zuzany Čaputovej na to, aby sa naučili byť skutočnými garantami ústavného práva majú 12 rokov.

Zrkadlo tomu, aký personálny substrát na Ústavnom súde máme a komu slúži, nastavil Zoroslav Kollár vo svojom vlogu, kde poukázal na neviazaný život niektorých sudcov, ale aj na to ako rôzny meter niektorí z nich uplatňujú, keď reagujú na námietky zaujatosti v rôznych prípadoch, ktoré im pristanú na stole. Upozornil aj na spôsob prideľovania podaní, ktoré by malo byť náhodné. Podania podané v rôznom čase, ale v tej istej veci končia na stole toho istého sudcu. Systematicky sa to deje už roky v podaniach v kauze drobní akcionári vs Milan Fiľo (SCP). V tejto kauze ako uvádza Kollár v zverejnenom videu, zvádzajú poškodení akcionári nerovný boj nielen s veľkopodnikateľom prepojeným s OČTK, prokuratúrou, exponovanými advokátmi, sudcami rôznych stupňov a Ústavného súdu, ale aj politikmi bez chrbtovej kosti, ktorí ich prípad zneužili na svoju ľúbivú predvolebnú kampaň a po víťazstve vo voľbách záhadne preskočili na stranu veľkopodnikateľa.

Rozhodnutia súčasného Ústavného súdu pocítili na svojich bedrách aj občania, keď na nich dopadli šalamúnske rozhodnutia vo veci referenda o predčasných voľbách a Mikasových vyhlášok. Mikasove právne akty označil za netypický všeobecne záväzný právny predpis (náš právny poriadok takýto pojem nepozná) a zabezpečil tak obmedzovanie ľudských práv vyhláškou (nezverejňuje sa v zbierke zákonov), kým Ústava jasne vymedzuje, že je to možné len zákonom.

Aspoň v jednej veci by mohlo toto, na hrane s Ústavou, zrýchlené konanie Ústavného súdu poslúžiť. Mohlo by priniesť štipku pokoja medzi rozhádané tábory, lebo rozhodnutím pozastaviť len časti novely, dostal kocku cukru aj premiér aj prezidentka.

Prečítajte si tiež:

• Prokurátori ÚŠP sú natoľko “nezaujatí”, že oceňujú pozastavenie účinnosti časti novely trestných kódexov
• ÚS zverejnil rozhodnutie o pozastavení účinnosti časti novely trestných kódexov