Môj profil 
Predplatné
Správanie USA je absolútne nevhodné pre superveľmoc a svetového lídra. Počas turné ministra zahraničných vecí USA Rexa Tillersona po Afrike, vo svojom prejave v sídle Africkej únie v Etiópii varoval africké národy, aby sa „nenechali pripraviť o prvky svojej suverenity“ keď jednajú s Čínou. Predseda Africkej únie mu na to odpovedal: „Myslím, že Afričania sú dostatočne vyspelí, aby si vytvárali svoje partnerstvá podľa vlastnej vôle a podľa ich užitočnosti pre každú krajinu“.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov neskôr kritizoval Tillersonov spôsob diplomacie a vyhlásil: “ak bol hosťom, nebolo vhodné kritizovať vzťahy svojich hostiteľov s inou krajinou“.
Akoby to, čo vyhlásil Tillerson v Afrike nebolo už dostatočne neohľaduplné, takisto aj rozhodnutie Washingtonu uvaliť clá na dovoz ocele a hliníka, vyvolalo celosvetovú kritiku. USA samozrejme vyhlásili, že ich spojenci môžu požiadať o výnimky, ale tie by sa mali hodnotiť spoločne s obchodnými rokovaniami s USA.
Ak si vezmeme napríklad Kanadu a Mexiko, ktoré sú síce oslobodené od ciel, ale musia opätovne prerokovať Severoamerickú dohodu o voľnom obchode s Washingtonom. Aké pokrytecké od USA.
USA raz už viedli vytváranie moderného medzinárodného obchodného systému. V súčasnosti zdegenerovali do role jeho totálneho ničiteľa. Washington tvrdí, že Čína a Rusko sú „revizionistickými mocnosťami“. Ale pravdou je, že najväčšou revizionistickou krajinou na svete sú práve USA.
Súčasný medzinárodný systém, ktorý je založený na rôznych medzinárodných organizáciách vrátane OSN, WTO a Medzinárodného menového fondu podporuje hlavne slobodnú súťaž. Americká vláda sa ale od zásad, ktoré podporovali globálny vývoj za posledné desaťročie začína prudko odkláňať.
USA za to strácajú svoje vedúce postavenie a čoraz viac kalkulujú s umelovytvorenými obchodnými problémami. Už to nie je ten národ, ktorý mal svoj trh otvorený pre celý svet. V minulosti krajiny vždy očakávali, že budú profitovať zo vzťahov s USA. Teraz sa obávajú, že budú Washingtonom iba využívané.
Keď Tillerson navštívil Afriku, vynaložil veľkú časť svojej energie na podkopávanie afrických vzťahov namiesto hospodárskej podpory kontinentu. Napriek tomu, že sú USA presvedčené, aké sú ich schémy diplomacie skvelé, nie sú africké národy také zmätené, ako by sa v USA nazdávali.
Tillerson, ktorý neustále obviňuje Čínu z nekalých praktík na tomto príklade dokázal, že Washington nemá dostatočnú sebadôveru vo svetovej hospodárskej súťaži a nemôže rovnocenne súťažiť s Pekingom.
