Uherková: Prírodné cintoríny by mohli vzniknúť aj v Trnave či Trenčíne

Na prírodnom cintoríne je veľký priestor pre prírodu. Pamätnú symboliku tam prevezmú rastliny či stromy. „Okolo nich sa ukladá buď popol v rozložiteľných urnách alebo vsypom, alebo celé telá, napríklad do lúčnych záhonov. A často musíte prísť až bližšie, aby ste si všimli, že tie miesta sú označené kamennými alebo drevenými tabuľkami s menami zosnulých. Na prírodný cintorín sa väčšinou nenosia žiadne dekorácie,“ priblížila Uherková. Pre sviečky je podľa nej vyhradené bezpečné miesto.

Doplnila, že na prírodných cintorínoch vo Zvolene a v Košiciach sú zriadené kamenné umelecké diela s vodnou hladinou, na ktorú sa ukladajú plávajúce sviečky. Prírodné pochovávanie ponúka aj bratislavské Marianum v areáli krematória. „Prírodný cintorín nie je len o tom, čo vidíme na povrchu, ale aj o tom, čo vkladáme do zeme. Nepoužívajú sa žiadne syntetické materiály, ktoré by zaťažovali prírodu,“ podotkla.

Návštevníci prírodných cintorínov podľa nej vnímajú ich pozitívny vplyv na psychiku. Vyzdvihla, že zeleň, ktorá ich obklopuje, má blahodarné účinky na ľudské prežívanie. To podľa nej môže zlepšovať aj prechádzanie obdobím zármutku a straty.

Do budúcnosti môžu podľa Uherkovej vznikať aj cintoríny, kde sa bude ukladať takzvaný teramát, teda materiál, ktorý vznikne riadeným rozkladom ľudských ostatkov. Táto forma je k prírode šetrnejšia než klasické spopolnenie a už sa využíva v Nemecku či USA. Na konferencii zaznelo aj, že v Česku sa pripravujú legislatívne úpravy, ktoré by túto formu pochovávania umožnili. Na Slovensku je podľa Uherkovej potrebné najskôr riešiť súčasné problémy cintorínov. „Klasické cintoríny predstavujú veľkú ekologickú záťaž. Produkujú množstvo odpadu a podporujú len veľmi málo biodiverzity,“ uzavrela.